V deviaty deň občianskej revolty v Egypte nie je budúcnosť krajiny jedinou vecou, ktorá je neistá. Je stále nejasné, či sa Egypt nachádza v strede skutočnej revolúcie, alebo ide skôr o štátny prevrat. Počnúc Iránom po Alžírsko ponúka história celý rad modelov, ktoré môžu byť vodítkom k tomu, ako by mohol vyzerať Egypt bez Husního Mubaraka.
Hoci Mubarak ešte nebol zosadený, jeho oznámenie, že sa nebude uchádzať o funkciu prezidenta v ďalšom funkčnom období, uvrhlo Egypt do obdobia chaotickej transformácie, ktorú niektorí považujú za paralelnú k islamskej revolúcii v Iráne v roku 1979. "Veľkou otázkou, ktorá stojí pred nami je, či v Egypte pôjde o replikáciu," hovorí Daniel Pipes, riaditeľ Middle East Forum. Počas obdobia, v ktorom šáh opustil Irán a moc prevzal Ajatolláh Ruholláh Chomejní sa iránske "inštitúcie zmenili, zmenila sa ideológia, [a] zmenil sa spôsob života."
Pipes uvádza, že Moslimské bratstvo, islamistická skupina, ktorá bola od roku 1954 odsunutá na okraj, si "tento moment vychutnáva." Ak by prevzali moc v Egypte, môže svet podľa Pipesa očakávať islamskú revolúciu v iránskom štýle.
Okolnosti v Iráne v roku 1979 a tie dnešné v Egypte sú fundamentálne odlišné. "Prikláňam sa k názoru, že ide skôr o štátny prevrat, než o revolúciu," hovorí Pipes, pripomínajúc rozhodujúcu úlohu armády v histórii Egypta. Posledný veľký prevrat v Egypte prišiel v roku 1952, keď Gamal Abdul Násir stál na čele armády, ktorá zhodila kráľa Farúka I. Násir a jeho následník Anwar Sadat a Husní Mubarak "sú všetci mužmi armády," Pipes pripomína podcast relácie Johna Hockenberryho The Takeaway na Wave of Change. Egyptská armáda by mohla akceptovať nového prezidenta, ale pravdepodobne nebude akceptovať občiansku vládu.
Pipes verí, že lepšiu historickú analógiu možno nájsť v Alžírskej občianskej vojne začiatkom 90. rokov, keď niektoré islamistické skupiny napadli dlhotrvajúci vojenský režim. "Obratným manévrovaním sa stará garda, vojsko a jeho spojenci udržali pri moci dodnes, o 20 rokov neskôr," hovorí Pipes.
Tak či onak bude situácia v Egypte naďalej predstavovať hlavnú výzvu pre Spojené štáty a jej záujmy v regióne. Napriek tradícii americkej podpory demokratického hnutia na celom svete je, ako hovorí Pipes, skutočnosťou, že "máme problém s demokratickými silami v moslimskom svete, ktoré inklinujú k tomu, aby boli islamistické."
Pipes to vidí tak, že ak sú Spojené štáty nútené podporovať demokratické hnutia, prichádza k voľbe medzi podporou armády a podporou islamistov. "Prijať demokraciu ako náš cieľ, ale pomaly," hovorí Pipes, kritizujúc snahy administratívy Georga W. Busha v Iraku a Afganistane. Iba po uplynutí desaťročí, hovorí Pipes, sa môže vyvinúť občianska spoločnosť, "ktorá môže viesť k priaznivým výsledkom pre tieto krajiny i pre nás."
Zhrnutie: Max Bernstein.
