Čím viac sa Američania dozvedajú o šarii, najproblematickejším aspektom pre nich nie je teológia (ako napríklad či Allah je Bohom alebo nie), ani symbolizmus (napríklad kultúrne centrum v Dolnom Manhattane), ale jeho právny zákonník, nazývaný šaria. Skutočne, hovoria nie zákonu, ktorý privileguje moslimov pred nemoslimami, mužov pred ženami, a obsahuje mnoho prvkov odporujúcich modernému životu.
Newt Gingrich, bývalý hovorca americkej Snemovne reprezentantov, upriamil v júli bezprecedentnú pozornosť verejnosti na nebezpečenstvo šarie, keď vyslovil zničujúcu kritiku jej "princípov a trestov, absolútne priečiacich sa západnému svetu" a požadoval federálny zákon, ktorý "povie nie súdom kdekoľvek v Spojených štátoch, že za žiadnych okolností nie je dovolené považovať šariu za náhradu amerického zákona."
Napriek určitým pohybom v tomto smere žiadny takýto federálny zákon neexistuje. Zákonodárne orgány v dvoch štátoch, Tennessee a Louisiane, však nedávno prijali zákony účinne blokujúce používanie šarie, ktorá narušuje existujúce zákony a verejnú politiku. A v referende 2. novembra voliči v Oklahome hlasovali v pomere 70 ku 30 percentám za doplnok v ich ústave.
 Zuhdi Jasser z AIFD schvaľuje. |
Kompletné prejednanie pred súdom by mohlo napomôcť stimulácii ďalšej verejnej diskusie o prijatí šarie. V tomto duchu upriamime dôkladnú pozornosť na práve prijatý dodatok ústavy štátu Oklahoma, State Question 755. Obmedzuje súdy v Oklahome na spoliehanie sa výlučne na "federálny a štátny zákon pri rozhodovaní o prípadoch." A naopak, zamieta "medzinárodné právo" vo všeobecnosti, a špecificky "zakazuje súdom brať do úvahy alebo používať právo šaria," pričom ju definuje ako islamské právo, "založené na dvoch hlavných prameňoch, Koráne a učení Mohameda."
Populárna kritika dodatku kolíše medzi dvomi vzájomne si odporujúcimi odpoveďami, vyhlasujúc, že je to buď diskriminačné, alebo zbytočné.
Diskriminačné? Aj keď formulácia je naozaj problematická (medzinárodné právo nemôže byť vôbec zakázané; a šaria by nemala byť menovite špecifikovaná), State Question 755 správne trvá na tom, aby sudcovia zakladali svoje rozhodnutia výlučne na zákonoch Spojených štátov. Navzdory fámam, dodatok nezakazuje šariu mimo súdneho systému: Moslimovia sa môžu umývať, modliť, jesť, piť, hrať, plávať, dvoriť sa žene, sobášiť sa, reprodukovať, dediť, atď., podľa zásad ich náboženstva. A tak dodatok neuškodí americkým moslimom.
 Munir Awad z CAIR neschvaľuje. |
Sudca prvej inštancie s ním súhlasil: "Súd verí, že konal vo svojej viere, že preňho, ako manžela, bolo vyžadovanie sexuálneho styku, kedykoľvek a kdekoľvek chcel, niečím, čo bolo v súlade s jeho zvyklosťami, a bolo to niečo, čo nie je zakazované." Na základe toho sudca v januári 2009 rozhodol, že nebolo dokázané žiadne sexuálne napadnutie.
Odvolací súd v júli 2010 revidoval toto rozhodnutie na základe toho, že manžel "pri svojom konaní nepochybne vedel o nesúhlase so sexuálnym stykom, bez ohľadu na jeho názor, že jeho náboženstvo mu dovoľuje konať tak, ako konal." Podľa strohejšej analýzy Newta Gingricha, sudca prvej inštancie "nebol ochotný použiť americký zákon na niekoho, kto niekoho jasne zneužíva."
Ďalej tu vystupuje alarmujúci prípad z Veľkej Británie, kde dve z vysokopostavených osobností krajiny, archbiskup z Canterbury a najvyšší sudca, schválili úlohu šarie po boku britského obecného práva, a kde reálne operuje sieť súdov šarie.
Zákony, ktoré zakazujú šariu, nie sú ani diskriminačné, ani zbytočné, sú nevyhnutné na udržanie ústavného poriadku pred tým, čo nazval Barack Obama "nenávistnou ideológiou radikálneho islamu." American Public Policy Alliance navrhla vzorový zákon, ktorý by mala prijať legislatíva Oklahomy a ďalších 47 štátov.
