Ako by mali voliť americkí voliči, ktorým leží na srdci blaho a bezpečnosť Izraela, vo voľbách do kongresu USA, ktoré sa budú konať 2. novembra?
Je to jasné už po dvoch rokoch demokratickej kontroly vládnej exekutívy a legislatívy: Demokrati trvalo podporujú Izrael a jeho vládu v omnoho menšej miere, než republikáni. Na chvíľu si teraz nevšímajme Baracka Obamu (nie je na hlasovacom lístku), a sústreďme sa na Kongres a voličov.
 Reklama Republikánskej židovskej koalície poukazuje na slabú podporu Izraela zo strany demokratov. |
V rovnakom duchu podpísalo 54 poslancov za demokratov o rok neskôr, v januári 2010 list Barackovi Obamovi, v ktorom ho žiadajú, aby "sa zasadil za okamžité zlepšenie v Pásme Gazy v nasledovných oblastiach" a vymenovali desať možností, ako pomôcť palestínskej teroristickej organizácii Hamas. Naopak, neurobil tak ani jeden republikán.
V dramatickom protiklade, 78 poslancov za republikánov napísalo o pár mesiacov neskôr list "Drahému predsedovi vlády Netanjahuovi", v ktorom jemu a Izraelu vyjadrili svoju "neotrasiteľnú podporu". Signatátormi boli nielen republikáni, ale aj členovia konzervatívneho výboru House Republican Study Committee.
Takže, stav je 54 demokratov za Hamas a 78 republikánov za Izrael.
Následkom krízy v marci 2010, keď sa Joe Biden vrátil do Jeruzalema, podpísalo 333 členov Snemovne reprezentantov list pre ministerku zahraničia, v ktorom opätovne potvrdzovali spojenectvo medzi USA a Izraelom. Ku 102 členom, ktorí nepodpísali, patrí 94 demokratov (vrátane predsedkyne snemovne Nancy Pelosi) a 8 republikánov, pomer 12 ku 1. Sedemdesiatšesť senátorov podpísalo podobný list; 24, ktorí nepodpísali, predstavujú 20 demokratov a 4 republikánov, pomer 5 ku 1.
Voliči: Tieto rozdiely na Capitol Hill vysvetľuje verejná mienka.
Prieskum verejnej mienky v apríli 2009, ktorý uskutočnil Zogby International položil otázky o politike Spojených štátov: Desať percent Obamových voličov a 60 percent voličov republikána Johna McCaina chcelo, aby prezident podporoval Izrael. Byť rezolútnejší, pokiaľ ide o Izrael? Osemdesiat percent Obamových voličov odpovedalo pozitívne a 73 percent voličov McCaina záporne. Naopak, 67 percent Obamových voličov odpovedalo áno, a 79 voličov McCaina povedalo nie na to, aby sa Washington spájal s Hamasom. A 61 percent Obamových voličov podporovalo palestínske "právo na návrat," zatiaľ čo súhlasilo len 21 percent voličov McCaina.
Takmer o rok neskôr sa rovnaký opytovateľ spytoval dospelých Američanov, ako by sa malo najlepšie zaoberať arabsko-izraelským konfliktom a v odpovediach na túto otázku zistil "silný rozpor". Sedemdesiattri percent demokratov by chcelo, aby prezident ukončil historické spojenie s Izraelom, a zaobchádzal s Arabmi a Izraelčanmi rovnako; tento posun podporovalo len 24 percent republikánov.
 Gallup – výsledky "Sympatie k Izraelčanom vs. Palestínčanom v situácii na Blízkom východe, podľa straníckej príslušnosti." |
Prieskum uskutočnený v tomto mesiaci zisťoval, či budú pravdepodobní voliči "viac či menej pravdepodobne hlasovať za kandidáta, o ktorom predpokladajú, že je pro-izraelský." Tridsaťdeväť percent demokratov a 69 percent republikánov preferuje pro-izraelského kandidáta. Naopak, 33 percent demokratov a 14 percent republikánov by menej pravdepodobne podporovalo kandidáta, pretože je pro-izraelský. Demokrati sú, pokiaľ ide o Izrael, rozdelení na dve takmer rovnaké časti, republikáni mu dávajú prednosť v pomere 5 ku 1.
Existuje konsenzus, že obe strany sa v priebehu času budú vyvíjať stále odlišnejšie. Pro-izraelský konzervatívec Jeff Jacoby z Boston Globe vyhlasuje, že "starý politický konsenzus, ktorý spojil republikánov a demokratov v podpore jedinej kvitnúcej demokracie na Blízkom východe, sa rúca." Anti-izraelský ľavičiar James Zogby z Arabsko amerického inštitútu súhlasí, keď píše, že "tradičná politika Spojených štátov voči Izraelsko-palestínskemu konfliktu nemá rovnakú podporu u oboch politických strán." Vďaka zmenám v Demokratickej strane sa Izrael stal straníckou otázkou americkej politiky, čo pre židovský štát znamená nevítaný vývoj.
Koncom marca 2010, počas najnižšieho bodu úrovne americko-izraelských vzťahov uvádzala Janine Zacharia vo Washington Post, že niektorí Izraelčania očakávajú, že ich premiér bude "hľadať cesty, ako získať čas do polčasových volieb v USA (uprostred štvorročného prezidentského obdobia, november 2010)), v nádeji, že Obama by stratil podporu, a že bude zvolených viac pro-izraelských republikánov." Skutočnosť, že izraelský vodca chce vyčkať, kým bude do Kongresu zvolený menší počet demokratov, potvrdzuje zmeny, ktoré sú tu popisované. A poskytuje to tiež vodítko pre voličov.
