Ako človek, ktorý hlboko oceňuje to, čo napriek svojim chybám dosiahla západná civilizácia, si lámem hlavu nad nepriateľstvom mnohých Západniarov voči svojmu vlastnému spôsobu života. Ak demokracia, voľné trhy a vláda zákona vytvorili bezprecedentnú stabilitu, blahobyt a mravopočestnosť; ako je možné, že to tak mnoho príjemcov dobrodenia nevidí?
Prečo napríklad Spojené štáty, ktoré vykonali tak mnoho pre blahobyt ľudstva, vzbudzujú také nepriateľstvo? A maličký Izrael, ktorý je symbolom omladenia permanentne utláčaného ľudu – prečo vyvoláva takú prudkú nenávisť, že si inak slušní ľudia želajú eliminovanie tohto štátu?
Yoram Hazony zo Shalem Center v Jeruzaleme. |
Začína myšlienkou "zmeny paradigmy", ktorú vyvinul Thomas Kuhn vo svojej štúdii The Structure of Scientific Revolutions (Štruktúra vedeckej revolúcie) v roku 1962. Táto vplyvná koncepcia naznačuje, že vedci nazerajú na svoj subjekt zvnútra špecifického vzťahového systému, "paradigmy." Paradigmy sú vzťahové systémy, ktoré podopierajú pochopenie reality. Skutočnosti, ktoré nezodpovedajú paradigme, sú prehliadané alebo odmietané. Kuhn reviduje históriu vedy a ukazuje, ako sa v slede vedeckých revolúcií menili, od aristotelskej cez newtonskú až po einsteinovskú fyziku.
Paradigmy tiež tvarovali politiku a Hazony aplikuje túto teóriu na delegitimizáciu Izraela na Západe. Argumentuje, že sa v priebehu desaťročí "kvôli nejakému sledu skutočností" nezhoršovala pozícia Izraela, ale "zmenila sa paradigma, ktorou nazerajú vzdelaní Západniari na Izrael ." Odpovedanie na hanobenie Izraela tým, že poskytneme korektívne skutočnosti – o morálke izraelského vojska, alebo o jeho prudkých medicínskych pokrokoch – "nebude mať žiadny reálny vplyv na celkový priebeh nazerania vzdelaných ľudí na Západe na Izrael." Namiesto toho musíme odhaliť a poraziť poslednú paradigmu.
Oslabená paradigma považuje národné štáty za legitímne a pozitívne, za prostriedky ochrany národov, čo im umožňuje prekvitať. Westfálska zmluva (1648) bola kľúčovým momentom, v ktorom bola uznaná suverenita národov. John Stuart Mill a Woodrow Wilson poskytli národnému štátu ideál celosvetového dosahu.
Avšak paradigma, ako tvrdí Hazony, "úplne skolabovala." Národný štát už nefunguje; mnohé intelektuálne a politické osobnosti v Európe ho považujú za "zdroj nevypočítateľného zla," čo je názor, ktorý sa rýchlo rozširuje.
Immanuel Kant, nemecký filozof, žil v rokoch 1724-1804. |
Židia a holokaust hrajú akúsi centrálnu rolu v zmeme paradigmy z národného na multinárodný štát. Tisícročné prenasledovanie židov, ktoré vyvrcholilo nacistickou genocídou, vyzbrojilo Izrael podľa starej paradigmy špeciálnym stanovením cieľov a legitímnosťou. Z perspektívy novej paradigmy však holokaust reprezentuje excesy národného štátu, a to nemeckého, ktorému preskočilo.
Podľa starej paradigmy národného štátu znamenalo poučenie z Auschwitzu, "Nikdy viac," že na ochranu židov je potrebný silný Izrael. Nová paradigma vedie k úplne odlišnému "Nikdy viac," ktoré sa opiera o myšlienku, že žiadna vláda by nemala mať k dispozícii prostriedky, ktoré by mohli viesť k opakovaniu nacistických hrozných činov. Podľa toho nie je Izrael odpoveďou na Auschwitz. Európska únia ňou je. Skutočnosť, že "Nikdy viac" starého štýlu inšpiruje Izraelčanov k sledovaniu tej najsmelšej západnej politiky sebaobrany, robí ich správanie mimoriadne desivým pre prívržencov novej paradigmy.
Je potrebné upozorňovať na chybné pripisovanie nacistických hrôz národnému štátu? Nacisti chceli eliminovať národné štáty. Snívali, nie menej ako Kant, o univerzálnom štáte. Prívrženci novej paradigmy komolia históriu.
Samotní Izraelčania nie sú imúnni voči novej paradigme, ako to aj naznačuje prípad Avrahama Burga. Bývalý hovorca izraelského parlamentu a kandidát na premiéra, zmenil paradigmu a napísal knihu o odkaze holokaustu, ktorá prirovnáva Izrael k nacistickému Nemecku. Teraz žiada od Izraelčanov, aby sa vzdali Izraelu ako zástupcu židovského národa. Nikto, ako to ukazuje Burgov smutný príklad, nie je imúnny voči nákaze novej paradigmy.
Hazonyho esej neposkytuje politické odpovede, v liste adresovanom mne však načrtáva tri adresné oblasti: budovanie vedomia existencie novej paradigmy, nájdenie anomálií, ktoré ju oslabujú a revitalizovanie starej paradigmy tým, že ju budeme aktualizovať.
Jeho poznatky sú hlboké a jeho rada je aktuálna.