Vo svetle nedávnej kritiky, v ktorej Ankara nazýva Pásmo Gazy izraelským "otvoreným väzením", má dnešné výročie tureckej invázie na Cyprus špeciálny význam.
 Emine Erdoğan, manželka tureckého premiéra. |
Jej verbálny útok bol predzvesťou ďalšieho nepriateľstva, ktoré zahŕňalo urážku izraelského prezidenta, pomoc pri sponzorovaní "Flotily slobody," a odvolanie tureckého veľvyslanca.
Táto turecká zúrivosť nás núti k tomu, aby sme si položili otázku: Správa sa Izrael v Gaze skutočne horšie, než Turecko na Cypre? Porovnaie ukazuje, že je to sotva možné. Všimnime si niektoré rozdiely:
- K tureckej invázii v júli-auguste 1974 patrilo podľa Minority Rights Group International použitie napalmu a "šírenie teroru" medzi gréckymi cyperskými dedinčanmi. V protiklade k tomu izraelský "neľútostný boj" o získanie Pásma Gazy sa spoliehal len na konvenčné zbrane a nemal za následok takmer žiadne civilné obete.
- Následné obsadenie 37 percent ostrova bolo podľa vyjadrenia Williama Mallinsona v jeho monografii nedávno uverejnenej v University of Minnesota "násilnou etnickou čistkou". Naopak, ak by niekto chcel obviniť izraelské úrady z etnických čistiek v Pásme Gazy, stalo sa tak proti vlasným ľuďom, židom, v roku 2005.
- Turecká vláda sponzoruje to, čo Mallinson nazýva "systematickou politikou kolonizácie" bývalej gréckej pôdy na Severnom Cypre. Celkový počet tureckých Cypriotov predstavoval v roku 1973 asi 120 000 osôb; odvtedy sa sem prisťahovalo viac než 160 000 osôb z Tureckej republiky. Žiadna izraelská komunita nezostala v Pásme Gazy.
- Ankara drží svoju okupovanú zónu tak nakrátko, že podľa slov významného tureckého politika Bülenta Akarcalıho " na Severnom Cypre sa vládne ako v provincii Turecka." V Pásme Gazy vládne nepriateľ Izraela, Hamas.
- Turkovia zaviedli predstieranú autonómnu štruktúru nazývanú "Severocyperská turecká republika." Gazania požívajú skutočnú autonómiu.
- Múr naprieč ostrovom drží mierumilovných Grékov mimo Severného Cypru. Izraelský múr nevpúšťa palestínskych teroristov.
 Rozdelenie Cypru od roku 1974. |
A potom je tu mesto duchov Famagusta, kde je turecké konanie paralelné k brutálnemu Assadovmu. Po tom, ako turecké vzdušné vojenské sily bombardovali cypriotské prístavné mesto, ho turecké vojská obsadili, a prinútili tak všetkých gréckych obyvateľov (obávajúcich sa masakry) k úteku. Turecké jednotky hneď postavili plot okolo centrálnej časti mesta Varosha a zakázali tam komukoľvek pobyt.
 Označenie na plote okolo Varoshy, Cyprus. |
Je zvláštne, že ďalšie levantínske mesto duchov vzniklo v lete v roku 1974. Len 24 hodín pred tureckou inváziou na Cyprus evakuovali izraelské vojenské jednotky pohraničné mesto Quneitra, a odovzdali ho sýrskym úradom. Hafez al-Assad sa, rovnako z politických dôvodov, rozhodol nepovoliť tu nikomu pobyt. Neskôr, po desaťročiach, zostáva tiež prázdne, ako rukojemník bojovej agresivity.
Erdoğan vyhlasuje, že turecké jednotky neokupujú Severný Cyprus, ale sú tu v "tureckom vlastníctve ako garant moci," čokoľvek to znamená. Okolitý svet sa však nedá oklamať. Keď Elvis Costello nedávno zrušil svoj koncert v Tel Avive na protest proti "utrpeniu nevinných [Palestínčanov]," Jennifer Lopez zrušila koncert na Severnom Cypre na protest proti "zneužívaniu ľudských práv" v krajine.
Stručne, Severný Cyprus zdieľa so Sýriou podobné charakteristiky, a pripomína "otvorené väzenie" viac než Pásmo Gazy. Je smiešne, že pokrytecká Ankara sa pýši svojou farizejskou hrdosťou a moralizuje, pokiaľ ide o Pásmo Gazy, zatiaľ čo operuje v zóne, ktorá je signifijantne ofenzívnejšia. Namiesto toho, aby sa miešali do otázky Gazy, by mali tureckí vodcovia ukončiť ilegálnu a ničivú okupáciu, ktorá už desaťročia tragicky rozdeľuje Cyprus.
