Veci nie sú vždy také jednoduché, ako sa zdajú; súčasná kríza americko-izraelských vzťahov naznačuje, že všetko zlé je na niečo dobré.
K tomuto záveru nás privádzajú štyri postrehnuté javy:
Po prvé, "mierový proces" je v skutočnosti "vojnovým procesom." Diplomatické rokovania v deväťdesiatych rokoch viedli k začiatku izraelského ústupu, čo malo nepriaznivý účinok zvratu pomerne zlej situácie v roku 1993 na situáciu naháňajúcu hrôzu v roku 2000. Bolestivé ústupky Izraela, ako vieme, nemali za následok recipročnú dobrú vôľu Palestínčanov, ale naopak iredentizmus, zlosť, zúrivosť a násilie.
Po druhé, izraelské ustupovanie Arabom je trvácne, zatiaľ čo vzťahy s Washingtonom kolíšu. Keď už raz Izraelčania opustili južný Libanon a Pásmo Gazy, urobili tak natrvalo, čím môže byť prípad Golanských výšin a východného Jeruzalema. Nanešťastie tieto kroky môžu byť nevyčísliteľne drahé. Naopak, americko-izraelské vzťahy sú závislé od osobností a okolností, takže ich úroveň sa pohybuje smerom nahor a zasa klesá, a cena je relatívne nižšia. Každý prezident alebo premiér môže vyvrátiť názor a tón svojho predchodcu. Problémy môžu byť rýchlo napravené.
V širších súvislostiach sú putá medzi Spojenými štátmi a Izraelom natoľko silné, že ďaleko presahujú politikov a záležitosti daného momentu. Nič na svete sa nepodobá na tento bilaterálny, "najmimoriadnejší" z mimoriadnych vzťahov a "rodinný vzťah medzinárodných politík." Podobne ako ktorékoľvek rodinné väzby, má vysoké bodové hodnotenie (Izrael je na druhom mieste, len za Spojenými štátmi, v počte spoločností uvedených na zozname NASDAQ) a nízke (špionážna aféra Jonathana Pollarda bolí naďalej, i keď vypukla už pred štvrťstoročím). Ak príde k strategickej kooperácii, hospodárskym spojeniam, intelektuálnym väzbám, zdieľaným hodnotám, Volebným záznamom Spojených národov, zhode v náboženských názoroch a dokonca vzájomnej interferencii vo všetkých ostatných interných záležitostiach, má väzba jedinečnú intenzitu.
Z perspektívy Izraela sú tak politické vzťahz s Arabmi ohrozené, ale vzťahy s Washingtonom sú jasné a flexibilné.
Po tretie, ak sa izraelskí vodcovia môžu tešiť silným, spoľahlivým vzťahom s Washingtonom, môžu si voči Arabom viac dovoliť. Golda Meir robila ústupky Richardovi Nixonovi, Menachem Begin Jimmyu Carterovi, Yitzhak Rabin, Benjamin Netanyahu, a Ehud Barak Billovi Clintonovi and Ariel Sharon Georgovi W. Bushovi.
 Budovy v Ramat Shlomo, bývalej zemi nikoho v Jeruzaleme, kde Barack Obama stojí proti novej izraelskej výstavbe. |
Naopak, nedôvera Washingtonu spôsobuje Izrealčanom tieseň a znižuje ochotu riskovať. Bolo to tak v prípade Georga H.W. Busha a je to tak ešte viac s Barackom Obamom. Súčasné znepokojenie nastalo pred tým, ako sa Obama dostal do Oválnej pracovne, pri jeho verejnom spájaní s prominentnými osobami nenávidiacimi Izrael (napr. Ali Abunimah, Rashid Khalidi, Edward Said, Jeremiah Wright). Vzťahy sa pokazili v marci, keď jeho administratíva 9. marca predstierala pobúrenie nad oznámením o bežných stavebných prácach v Jeruzaleme, po čom nasledoval 12. marca surový telefónny hovor od ministra zahraničia a napätá schôdzka na najvyššej úrovni 23. marca.
 Dennis Ross (vpravo): veľmi túžiaci po Benjaminovi Netanyahuovi (vľavo)? |
Toto hrozivé a prakticky bezprecedentné napätie má predvídateľný účinok na izraelskú verejnosť, robí ju nedôverčivou voči Obamovi, odolnou voči tlaku Spojených štátov, pričom zvyčajne inšpiruje hašteriacich sa politikov k tomu, aby spolupracovali v snahe odolávať jeho politike.
Po štvrté, napätie vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Izraelom zvyšuje neústupčivosť Palestínčanov a ich požiadavky. Keď je Izrael v zlej pozícii, dáva to jeho vodcom viac síl; a ak sa stupňuje napätie zo strany tlaku Spojených štátov na ústupky Palestínčanov, prizerá sa tejto show. Toto sa stalo v polovici roku 2009, keď Mahmúd Abbás poúčal Američanov o tom, čo treba vymáhať od Jeruzalema. Naopak, keď americko-izraelské vzťahy prekvitajú, pociťujú palestínski vodcovia tlak, aby sa stretli s Izraelčanmi, odvážili sa na rokovania a podpísali dokumenty.
Výsledkom kombinácie týchto štyroch predpokladov je kontraintuitívny záver: Silné väzby medzi Spojenými štátmi a Izraelom spôsobujú, že sa chyby Izraela neopakujú. Slabé väzby medzi nimi tento proces narušujú. Obama môže očakávať, že vyvolávanie hádky s Izraelom prinesie vyjednávanie, ale bude to mať opačný účinok. Môže sa domnievať, že dosiahol diplomatický objav, ale v skutočnosti spôsobí, že to bude menej pravdepodobné. Tí, ktorí sa obávajú viac "vojnového procesu", môžu teda získať väčšiu útechu v chybách administratívy.
Komplexnosť vzťahov mezi Spojenými štátmi a Izraelom ponecháva mnoho priestoru pre paradoxy a neuváženosť. Spätný pohľad na obrat udalostí, pôsobiaci starosti, naznačuje, že z toho môže vzísť mnoho dobrého.
