Kríza v Turecku

"Taraf" uverejnil konšpiračnú teóriu Balyoz 22. januára 2010.

Obžalovanie a uväznenie vysokých vojenských predstaviteľov minulého týždňa v Turecku vyvolalo pravdepodobne najväčšiu krízu od čias, keď Atatürk v roku 1923 založil republiku. Týždne, ktoré sú pred nami, pravdepodobne ukážu, či sa krajina bude posúvať smerom k islamizmu, alebo sa vráti k svojmu tradičnému sekularizmu. Rozuzlenie bude mať vážne následky pre všetkých moslimov.

Turecká armáda bola dlho štátnou inštitúciou požívajúcou najvyššiu dôveru a garantom Atatürkovho dedičstva, hlavne jeho laicizmu. Oddanosť zakladateľovi nie je len púhou abstrakciou, ale veľmi skutočnou a ústrednou časťou života tureckých dôstojníkov; ako zdokumentoval žurnalista Mehmet Ali Birand, kadeti neprežijú ani hodinu bez toho, aby načúvali vyvolávaniu Atatürkovho mena.

V období rokov 1960 až 1997 v štyroch prípadoch armáda intervenovala pri naprávaní politického procesu, ktorý postupoval nesprávnym smerom. Pri poslednej z týchto príležitostí donútila islamistickú vládu Necmettina Erbakana k tomu, aby sa vzdala moci. Pokáraní touto skúsenosťou sa časť Erbakanových spolupracovníkov reorganizovala v umiernenejšej strane spravodlivosti a rozvoja (AKP). V rozhodujúcich tureckých voľbách v roku 2002 sa pretlačili pred zdiskreditované a roztrieštené centristické strany 34 percentami hlasov.

Parlamentárne pravidlá potom previedli pluralitu do 66 percent supermajority parlamentných kresiel a vznikol zriedkavý prípad vlády jednej strany. AKP nielenže šikovne využila výhodu tejto príležitosti na položenie základov islamského poriadku, neobjavila sa ani žiadna iná strana alebo vodca, ktorý by to zmenili. Výsledkom bolo, že AKP zvýšila svoj podiel vo voľbách v roku 2007 na ohromujúcich 47 percent, s kontrolou nad 62 percentami parlamentných kresiel.

Opakovaný volebný úspech AKP povzbudil stranu k tomu, aby znížila svoju predchádzajúcu opatrnosť a urýchlene začala posúvať krajinu k svojmu snu Islamskej tureckej republiky. Strana dosadila svojich stúpencov do prezidentského úradu a sudcovských stavov, čím nastolila zvýšenú kontrolu nad vzdelávacími, obchodnými, mediálnymi a ďalšími vedúcimi inštitúciami. Zaviedla aj kontrolu sekularistov nad tým, čo Turkovia nazývajú "hlbokým štátom" - nevolenými inštitúciami bezpečnostných agentúr, bezpečnostných služieb a súdnictva. Mimo kontroly AKP zostala len armáda, ako krajný arbiter smerovania krajiny.

Generál Ibrahim Firtina, bývalý veliteľ vzdušných síl, bol vypočúvaný pred súdom o sprisahaní za účelom zvrhnutia vlády.

Viaceré faktory potom podnietili AKP ku konfrontovaniu armády: Európska únia pristúpila na požiadavky občianskej kontroly nad armádou; súdny prípad z roku 2008, ktorý takmer viedol k odstaveniu AKP; a narastajúce sebavedomie jej islamistického spojenca Fethullah Gülen Movement. Nahlodanie popularity AKP (zo 47 percent v roku 2007 na 29 percent teraz) dodalo tejto konfrontácii pocit naliehavosti, pretože by to viedlo ku koncu vlády jednej strany v nasledujúcich voľbách.

AKP zosnovala v roku 2007 elaborát konšpiračnej teórie, nazvanej Ergenekon, na základe ktorej zatkla asi 200 kritikov AKP, vrátane vojenských dôstojníkov, obvinených zo sprisahania na zvrhnutie vlády zvolenej vo voľbách. Armáda odpovedala pasívne, a tak AKP zvýšila 22. januára nasadenie a vykonštruovala druhú konšpiračnú teóriu, tentoraz pod názvom Balyoz ("Kladivo") ktorá bola nasmerovaná výlučne proti armáde.

Armáda odmietla akékoľvek nelegálne aktivity a šéf generálneho štábu İlker Başbuğ, vyslovil varovanie, že "Naša trpezlivosť má hranice." Vláda však pokračovala, a 22. februára začala tým, že uväznila 67 aktívnych i penzionovaných armádnych dôstojníkov, vrátane bývalého veliteľa vzdušných síl a námorníctva. Obžalovaných bolo doteraz 35 dôstojníkov.

Týmto AKP hodila rukavicu, a ponechala armádnemu vedeniu v podstate dve neatraktívne možnosti: (1) pokračovať v selektívnom ustupovaní AKP a dúfať, že slobodné voľby v roku 2011 ukončia a zvrátia tento proces, alebo (2) uskutočniť štátny prevrat a riskovať prudkú reakciu voličov a nárast volebnej sily islamistov.

Predseda vlády Recep Tayyip Erdoğan, prezident Abdullah Gul a šéf generálneho štábu ozbrojených síl generál İlker Başbuğ sa stretli 25. februára.

V stávke je, či budú ofenzívy Ergenekon/Balyoz úspešné pri transformovaní armády z Atatürkistickej na Gülenistickú inštitúciu; alebo či krikľavý podvod AKP a jej klamstvá podnietia sekularistov k tomu, aby našli svoje hlasy a dôveru v samých seba. V zásade ide o to, či v Turecku vládne šaria (islamské právo), alebo sa krajina vracia k sekularizmu.

Význam islamu v Turecku naznačuje, že výsledok tejto krízy bude mať následky pre všetkých moslimov, všade. Nadvláda AKP nad armádou znamená, že islamisti kontrolujú najmocnejšiu sekulárnu inštitúciu umma, a ukazuje, že v tomto momente ich nie je možné zastaviť. Ak si však armáda zachová svoju nezávislosť, budú žiť Atatürkove vízie v Turecku ďalej a poskytnú moslimom na celom svete alternatívu k islamistickému molochovi.