Násilie a krutosť Arabov často zaráža Západniarov.
Nielen vodcovia Hizballáhu vyhlasujú "Milujeme smrť", urobil tak napríklad aj 24-ročný muž, ktorý minulý mesiac vyvolával "My milujeme smrť viac ako vy milujete život", keď vrazil svojím autom do mostu Bronx-Whitestone v New York City. Keď dvaja rodičia v St. Louis zavraždili trinástimi vpichmi mäsiarskym nožom svoju dcéru – tínedžerku, palestínsky otec kričal "Zomri! Zomri rýchlo! Zomri rýchlo! . . . Tíško, malá! Zomri, dcéra moja, zomri!" – a miestna arabská komunita ho podporovala pri obvinení z vraždy. Princ z Abú Dhabí dal nedávno mučiť obchodníka s obilím, ktorého obvinil z podvodu; a hoci sa videový záznam tohto krutého zaobchádzania objavil v medzinárodnom televíznom vysielaní, princ bol sprostený obžaloby, zatiaľ čo ten, ktorý ho obžaloval, bol uznaný vinným.
V širšom merítku nachádzame v období od 11. septembra 15 000 teroristických útokov. Vlády všetkých arabsko hovoriacich krajín sa spoliehajú viac na brutalitu, než na vládu zákona. Tlak smerovaný na elimináciu Izraela stále pretrváva, dokonca sa o to usilujú nové vzbury, posledná vzplanula v Jemene.
Existuje niekoľko excelentných pokusov o vysvetlenie patológie arabskej politiky; k mojim osobným favoritom patria štúdie Davida Pryce-Jonesa a Philipa Salzmana. Teraz k nim môžeme pridať The Strong Horse: Power, Politics, and the Clash of Arab Civilizations (Silný kôň: Moc, politika a otras arabskej civilizácie, Doubleday, $26), zábavnú, ale hlbokú a dôležitú analýzu Lee Smitha, ktorý je korešpondentom z Blízkeho východu pre Weekly Standard.
Smith sa tu opiera o komentár Usáma bin-Ládina z roku 2001, "Keď ľudia vidia silného koňa a slabého koňa, bude sa im páčiť silný kôň." To, čo Smith nazýva princípom silného koňa, sa skladá z dvoch banálnych prvkov: Nastoliť moc a udržať si ju. Tento princíp prevažuje, pretože arabský verejný život "nemá žiadny mechanizmus na pokojný prechod vládnutia alebo rozdelenie moci, a preto vidí politický konflikt ako boj na smrť medzi silnými koňmi." Ako poznamenáva Smith, násilie hrá "centrálnu úlohu v politike, spoločnosti a kultúre arabsko hovoriaceho Blízkeho východu." Na omnoho subtílnejšej úrovni k tomu patrí aj potreba nespúšťať ostražitý pohľad z ďalšieho silného koňa, nenakláňať sa príliš na jednu stranua neustále sa zabezpečovať.
Smith argumentuje, že princíp silného koňa, a nie západný imperializmus alebo sionizmus "určuje základný charakter arabsky hovoriaceho Blízkeho východu." Samotné islamské náboženstvo zodpovedá pradávnemu vzorcu presadzovania sa a aj to vyhlasuje. Islamský prorok Mohamed bol silným mužom a rovnako aj náboženskou osobnosťou. Sunnitskí moslimovia v priebehu storočí vládli "s použitím násilia, represií a násilia," Slávna Ibn Khaldunova teória histórie sa rovná cyklu násilia, v ktorom silné kone nahrádzajú slabšie. Pokorovanie dhimmis denne pripomína nemoslimom, kto vládne.
Smithovo prizma poskytuje pohľad do modernej histórie Blízkeho východu. Predstavuje pan-arabský nacionalizmus ako snahu o transformovanie mini-koňov národných štátov na jednotlivých super-koňov a islamizmus ako úsilie urobiť moslimov opäť mocnými. Izrael slúži ako "zastupujúci silný kôň" pre Spojené štáty a saudsko-egyptský blok v poslednom súperení na spôsob studenej vojny s iránskym blokom. V prostredí silného koňa sú milície atraktívnejšie než voľby. Bez silného koňa sa arabskí liberáli sotva dostanú vpred. Spojené štáty, ktoré sú najsilnejším nearabským a nemoslimským štátom robia antiamerikanizmus endemickým a takým, ktorý nie je potrebný.
Libanonský drúzsky vodca Walid Jumblatt navrhol Američanom, aby poslali do Damašku autobomby. |
A ešte ďalej, keď americká vláda ustúpi, budú mať ostatní (napríklad iránske vedenie) možnosť "nastoliť v regióne svoj vlastný poriadok." Libanonský vodca Walid Jumblatt polovážne navrhol, aby Washington "poslal do Damašku autobomby", aby dostali správu, a signalizoval tak, že chápe arabské správanie.
Smithove jednoduché a takmer univerzálne princípy poskytujú nástroj na pochopenie arabského kultu smrti, vrážd cti, teroristických útokov, despotizmu, vedenia vojny a mnohého ďalšieho. Pripúšťa, že princíp silného koňa môže Západniarom pripadať nevýslovne krutý, ale správne trvá na tom, žei de o chladnú realitu, ktorú musia outsideri uznať, brať do úvahy a reagovať na ňu.