Takmer nepozorovane získal Benjamin Netanjahu minulý týždeň významné víťazstvo, keď Barack Obama ustúpil od podpisu politickej iniciatívy. Tento ústup naznačuje, že americko- izraelské vzťahy nečaká taká katastrofa, akej som sa obával.
 Barack Obama vedie stretnutie medzi izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom (vľavo) a Mahmúdom Abbásom, vodcom Palestínskej Autonómie. |
Ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová zahájila 27. mája iniciatívu, keď oznámila, že prezident Spojených štátov "sa snaží o zastavenie osídľovania – žiadne osídľovanie, žiadne základne, žiadne výnimky z dôvodu prirodzeného nárastu," a pre lepšiu istotu dodala, "A máme v úmysle trvať na tomto bode." Obama 4. júna pokračoval: "Spojené štáty nebudú akceptovať legitímnosť pokračujúceho izraelského osídľovania. ... Je čas zastaviť toto osídľovanie." O deň neskôr znovu zdôraznil, že "osídľovanie predstavuje prekážku k ceste k mieru." Clintonová 17. júna zopakovala: "Chceme vidieť zastavenie osídľovania." A neúnavne to pokračovalo ďalej.
Sústredenie sa na osídľovanie má neúmyselný, ale predvídateľný účinok ako bezprostredná prekážka diplomatického pokroku. Potešený Mahmúd Abbás z Palestínskej autonómie odpovedal na požiadavku Spojených štátov voči Izraelu tým, že pokojne sedel a vyhlásil, že "Američania sú vodcami sveta ... Budem čakať, kým Izrael zmrazí osídľovanie." Nevadí, že Abbás osobne rokoval od roku 1992 so šiestimi izraelskými premiérmi, zakaždým bez ponuky na zastavenie osídľovania: prečo by mal teraz požadovať menej ako Obama?
Obamov diktát vyvolal v Izraeli masívny odklon obyvateľstva od jeho politiky, a priklonenie sa k Netanjahuovi. Neskôr vyvolal Netanjahuov návrh dočasného obmedzenie nárastu osídľovania na Západnom brehu rebélie vo vnútri jeho strany Likud, vedenej podnikavým Danny Danonom.
 Plagát ukazujúci Baracka Obamu v arabskej pokrývke hlavy, ktorý bolo možné vidieť v centre Jeruzalema 14. júna 2009. |
Týchto osem slov tlmenej chvály minimálnych ústupkov Netanjahua má významné dôsledky:
- Osídľovanie už nedominuje v americko-izraelských vzťahoch, ale vracia sa späť k svojej iritujúcej, avšak sekundárnej roli.
- Abbás, ktorý naďalej trvá na zmrazení osídľovania, i keď sa nič nezmenilo, sa náhle stáva osobou, ktorá sa odlišuje od ostatných členov trojuholníka.
- Stredno-ľavicová frakcia Obamovej administratívy (ktorá argumentuje pre spoluprácu s Jeruzalemom), ako poznamenáva môj kolega Steven J. Rosen, porazila frakciu krajnej ľavice (ktorá chce tlačiť na židovský štát).
Iróniou je, že tí, ktorí podporujú Obamu, už väčšinou spoznali svoju chybu, zatiaľ čo kritici majú tendenciu dopúšťať sa chýb. Úvodník uverejnený vo Washington Post hovoril o "chybnej kalkulácii" Obamovej administratívy a Jonathan Freedland, redaktor z Guardian uviedol, že Obamovi priatelia sa obávajú, že stratil tvár v regióne, kde je dôležitá."
Na rozdiel od nich, Obamovi kritici sa sústredili na jeho vyhlásenie len jeden deň po summite, ktorý bol fraškou, že "Amerika neakceptuje legitímnosť pokračujúceho izraelského osídľovania," – podobné opakovanie dlho a pevne zavedenej politiky, ktorá nijako neanuluje ústupky v osídľovaní. Jeden z nich, ktorého obdivujem najviac, bývalý americký veľvyslanec v Spojených národoch John Bolton nepochopil dobré správy: vyhlásil, že Obama "položil Izrael na krájaciu dosku," a kritici zo strany Likud obvinili Netanjahua z toho, že "predčasne oslavuje" posun americkej politiky. Nie je tomu tak. Politický vietor sa môže kedykoľvek zmeniť, ale minulotýždňová kapitulácia k realite má charakteristické znaky pretrvávajúceho nápravného kurzu.
Opakovane som vyjadroval hlboké obavy z Obamovej politiky voči Izraelu, takže keď prišli dobré správy (a je to v poslednom čase po druhýkrát), zaslúži si to uznanie a slávu. Klobúk dolu pred Bibim – snáď bude nabudúce úspešný pri postrčení americkej politiky na správnu cestu.
Nabudúce: Ústredné otázky Blízkeho východu, konkrétne, iránske budovanie iránskeho nukleárneho programu.
