Dva úplne odlišné prejavy iránskych nezhôd sa odohrali zarážajúco takmer súčasne v sobotu 20. júna na dvoch kontinentoch. Znamená to, že Iránska islamská republika čelí bezprecedentnej výzve.
 V obrovskej výstavnej hale severne od Paríža sa 20. júna stretlo asi 20 000 ľudí na akcii, ktorú organizovala najväčšia a najlepšie organizovaná iránska opozičná skupina Mujahedeen-e Khalq (alebo the People's Mujahedeen of Iran). |
Protestujúci a Músaví preukázali odvahu, ale tí prví sa ukázali byť omnoho radikálnejšími. Músavího webová stránka oznamuje, že nevyhľadáva konfrontáciu s "bratmi" v iránskych bezpečnostných zložkách, ani si neželá postaviť sa proti "svätému systému", ktorý nastolil Ajatolláh Chomejní. Radšej, ako sa uvádza na webovej stránke, "Postavíme sa proti odkloneniam a lži. Usilujeme sa priniesť reformu, ktorá nás vráti k čistým princípom Islamskej republiky."
Táto nesmelosť stojí v kontraste k odvážnemu držaniu sa demonštrantov v uliciach, ktorí kričali "Smrť diktátorovi" a dokonca "Smrť Chomejnímu", ako ozvenu permanentného sloganu režimu "Smrť Amerike" a "Smrť Izraelu", čo v sebe zahŕňalo nielen prianie zlepšiť Chomejního "svätý systém", ale ašpiráciu ukončiť režim, v ktorom vládli mullahovia (iránski duchovní).
Ďalší protest sa uskutočnil v obrovskej výstavnej hale severne od Paríža, kde sa spojila najväčšia a najlepšie organizovaná iránska opozičná skupina Mujahedeen-e Khalq (MEK), alebo People's Mujahedeen of Iran (Ľudoví mudžahedíni Iránu, PMOI)) s menšími skupinami, aby uskutočnili svoje výročné stretnutie. Zúčastnili sa desaťtisíce ľudí, vrátane mňa.
Najemocionálnejší moment stretnutia nastal, keď sa znepokojený dav dozvedel, že ich mierumilovní kolegovia v Iráne boli zabití alebo zranení. V tomto okamihu sa sloboda zhromaždenie vo Francúzsku začala výrazne odlišovať s jej popretím v Iráne. Neskôr toho dňa prišlo potvrdenie obsesívnych obáv režimu z MeK, keď zástupca šéfa polície Ahmad Reza Radan obvinil "lupičov" z MeK z násilia ich režimu proti mierumilovným demonštrantom.
MeK demonštruje svoju moc vo Francúzsku, ako tomu už bolo na poslednom mítingu v roku 2007, s hodnostármi, okázalým predstavením pre televíziu a silným prejavom svojho vodcu, Maryam Rajavi. Aj ona, rovnako ako protestujúci v uliciach, vyzývala k demisii režim Chomejního. Vo svojom prejave, ktorý sa skladal zo 4 000 slov, našťastie obišla útoky proti Spojeným štátom alebo proti Izraelu, a vylúčila konšpiračnú teóriu, s ktorou sa tak často stretávame v iránskom politickom živote. Namiesto toho:
- Vysmiala sa režimu za to, že zobrazil demonštrantov ako agentov Západu.
- Horko si sťažovala, že niektoré z mŕtvych tiel demonštrantov boli "omotané americkými zástavami" a potom udupané.
- Odsúdila "zločiny" režimu v Iraku a jeho "export terorizmu" do Libanonu, Palestínskej Autonómie a Afganistanu.
- Predikovala, že "začiatok konca" Islamskej republiky Iránu sa blíži.
- Kritizovala Obamovu administratívu za to, že dáva režimu ďalšiu šancu a pripomenula, že Bushova administratíva sa s jeho predstaviteľmi stretla 28 krát bez úspechu.
Rajavi právom vyzýval k zosilneniu politiky Spojených štátov voči Teheránu, v nedávnom interview vysvetľoval, že "Západ môže zastaviť nukleárny program, ak sa postaví proti mullahom.
Nanešťastie, postaviť sa proti mullahom nepatrilo nikdy k americkej politike. Jimmy Carter skromne akceptoval ich vládu. Ronald Reagan im posielal zbrane. Bill Clinton, v snahe získať si ich priazeň, dal MeK na listinu teroristov. George W. Bush nedokázal zmariť ich projekt nukleárnych zbraní. A Barack Obama sa dištancuje od disidentov dúfajúc, že získa od Teheránu ústupok v otázke nukleárnych zbraní.
Namiesto toho súčasné zmeny v Iráne by so sebou mali priniesť odvahu a inovácie. Konečne prišiel čas pre tvrdú politiku Spojených štátov, ktorá povzbudí tých, ktorí kričia "Smrť Chomejnímu" a ktorá využije prehnané obavy pred MeK vznikajúce v iránskych vládnych kruhoch (prvý krok: koniec groteskného vedenia MeK ako teroristickej organizácie).
Ako uvádza republikán Peter Hoekstra (republikán za štát Michigan), potreba zmeny režimu v Iráne sa stáva omnoho urgentnejšou, ak mullahovia čoskoro vybudujú nukleárne zbrane. Životne dôležité a potenciálne víťazné hnutie, ktoré vzniklo tak na uliciach Iránu, ako aj v halách Európy, lepšie reprezentuje nielen západné hodnoty, ale aj západné záujmy.
