Studená vojna je "kľúčom k pochopeniu Blízkeho východu 21. storočia." Tvrdí to Yigal Carmon a jeho traja kolegovia z Middle East Media and Research Institute (MEMRI) v nedávno uverejnenej štúdii "An Escalating Regional Cold War." (Eskalujúca regionálna studená vojna).
 Iránsky prezident Mahmúd Ahmadinedžád (vľavo) s kráľom Saudskej Arábie Abdullahom v Mekke v decembri 2005. |
A studená vojna, je podľa slovníka Merriam-Webster dictionary "konfliktom spôsobeným ideologickými rozdielmi spôsobenými metódami odlišujúcimi sa od otvorenej vojenskej akcie a uskutočňujúcimi sa zvyčajne bez porušenia diplomatických vzťahov." Všimnime si tri základné faktory tejto definície: ideologické rozdiely, neprítomnosť vojenských akcií a neporušovanie diplomatických vzťahov.
Klasickým príkladom studenej vojny bol samozrejme konflikt medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom v období rokov 1945 a 1991, ktorý predstavoval dlhotrvajúcu a celosvetovú patovú situáciu. Arabská studená vojna v rokoch 1958-70, ktorá bola kratšia a mala omnoho lokálnejší rozsah, poskytuje iný dobrý príklad. V tomto prípade sa pokúsil egyptský revolucionár Gamal Abdel Nasser o prevrat v regióne v čase, keď sa vláda Saudskej Arábie snažila o udržanie status quo. Ich konflikt kulminoval v Jemenskej vojne v rokoch 1962-70, ktorá bola zlým konfliktom končiacim až smrťou Abdula Násira.
V regióne teraz prebieha nové ideologické delenie, ktoré nazývam Studenou vojnou Blízkeho východu. Jej dynamika pomáha objasniť zvyšujúcu sa nepriateľskú konfrontáciu dvoch blokov.
-
Revolučný blok a jeho spojenci: Irán vedie Sýriu, Katar, Omán a dve organizácie, Hizballáh a Hamas. Veľmi dôležitým spojencom je Turecko. Na okraji diania sa nachádza Irak. Paradoxom je, že niektoré z týchto krajín sú vyslovene antirevolučné.
-
Status-quo blok: Saudsjá Arábia (opäť) vedie Egypt, Jordánsko, Libanon, Tunisko, Alžírsko, Maroko, a za nimi nasleduje väčšina arabsky hovoriacich krajín spolu s Fatahom. Izrael vystupuje v úlohe polovičného pomocníka. Pozoruhodné je že Egypt, ktorý predtým viedol svoj vlastný blok, sa v súčasnosti delí o vodcovstvo so Saudskou Arábiou, čo odzrkadľuje oslabený vplyv Káhiry v poslednom polstoročí.
-
Niektoré štáty, ako napríklad Líbya, sedia bokom a prizerajú sa.
Súčasná studená vojna siaha až k roku 1979, keď Ajatolláh Chomejní prevzal moc v Teheráne a začal s realizáciou svojich ambícií na destabilizáciu ostatných štátov v regióne, aby zaviedol svoj spôsob revolučného islamu. Tieto ambície oslabli po Chomejního smrti v roku 1989, avšak hlasno sa prebudili k životu opäť s prezidentúrou Ahmadinedžáda v roku 2005, spolu s budovaním zbraní hromadného ničenia, šírením terorizmu, angažovaním sa v Iraku a požiadavkami na Bahrain.
Studená vojna Blízkeho východu sa prejavuje v mnohých formách. Tu sú štyri z nich.
(1) V roku 2006, keď Hizballáh bojoval s izraelskou armádou, niekoľko arabských štátov verejne odsúdilo Hizballáh za jeho "neočakávané, neprimerané a nezodpovedné činy." Úvodník iránskeho denníka odpovedal "večným prekliatím muftiho saudského súdneho dvora a egyptského faraóna."
(2) Vláda Maroka v marci 2009 vyhlásila, že prerušila diplomatické vzťahy s Teheránom kvôli "netolerovateľnému vmešovaniu sa do vnútorných záležitostí kráľovstva," majúc na mysli iránske snahy konvertovať sunitov na šítsku verziu islamu.
(3) Egyptská vláda v apríli uväznila 49 agentov Hizballáhu a obvinila ich z destabilizovania Egypta. Vodca Hizballáhu potom potvrdil, že vodca skupiny pre neho pracoval.
(4) Úzke väzby medzi Tureckom a Izraelom sa zhoršili po tom, ako sa vedenie Ankary, ktoré je očividne stále viac islamistické, stavia proti Izraelskej vládnej politike, používa nepriateľský jazyk voči židovskému štátu, pozýva do Ankary nepriateľov, prepravuje iránske zbrane pre Hizballáh a využíva antisionizmus na izolovanie tureckého vojska.
Ak sa odkloníme od vášní, ktoré prináša zdanlivo neriešiteľný arabsko-izraelský konflikt, mohlo by sa zdať, že studená vojna Blízkeho východu môže pomôcť zredukovať napätie. Nie je tomu ale tak. Akokoľvek jedovaté môžu byť vzťahy medzi Fatahom a Hamasom, kde si jeden druhému vzájomne zabíjajú členov, vždy nakoniec spoja svoje sily proti Izraelu. Rovnako ani Washington nenájde signifikantnú podporu u Saudskej Arábie, či u ktoréhokoľvek ďalšieho člena svojho bloku vis-à-vis Iránu. A nakoniec, moslimské štáty sa hrozia toho, aby sa spojili s nemoslimami proti spolumoslimom.
V širšej perspektíve, studená vojna Blízkeho východu internacionalizuje kedysi lokálne problémy – ako je religiózna príslušnosť Marokáncov – a infiltruje ich dopadmi v celom regióne. Takto môže táto studená vojna pridať regiónu, ktorý je už teraz najmenej stabilným regiónom na svete, novú kulmináciu napätia a nestabilnosti.
