Stretnutie dvoch novozvolených vodcov, Baracka Obamu a Benjamina Netanjahua nás podnecuje k položeniu si základnej otázky týkajúcej sa vzťahov medzi Spojenými štátmi a Izraelom: Pretrvá tento dlho trvajúci zväzok aj po 62 rokoch od svojho vzniku?
Existujú tri dôvody, pre ktoré možno očakávať zmeny oproti doterajšiemu stavu:
(1) Jestvujú mnohé oblasti, v ktorých sa nachádzajú rozdiely – iránsky nukleárny program, vzťahy so Sýriou, iránska vernosť Dohode o nešírení jadrových zbraní a židia, ktorí žijú na Západnom brehu – tón, náladu a výsledok stretnutia však pravdepodobne bude určovať "riešenie v podobe dvoch štátov". Táto myšlienka dvoch štátov prispieva ku koncu arabsko-izraelského konfliktu ustanovením palestínskeho štátu vedľa židovského štátu. Plán sa opiera o dva predpoklady: (a) že Palestínčania budú môcť vybudovať centralizovaný, životaschopný štát a (b) že dosiahnutie takéhoto štátu bude znamenať zrieknutie sa ich snov o eliminovaní Izraela.
Model riešenia v podobe dvoch štátov si našiel akceptanciu izraelskej verejnosti v období medzi Dohodami z Oslo v roku 1993 a novou vlnou palestínskeho násilia v roku 2000. Na prvý pohľad sa myšlienka "riešenia v podobe dvoch štátov" zdá byť medzi Izraelčanmi ešte stále silná: Ehud Olmert prejavoval entuziazmus pri stretnutí v Annapolise, Avigdor Lieberman akceptuje "Roadmap iniciatívu postupných úloh na dosiahnutie permanentného riešenia v podobe dvoch štátov," a nedávno uskutočnený prieskum Tel Aviv University poll zisťuje, že "riešenie v podobe dvoch štátov" ostáva naďalej populárnym.
Mnohí Izraelčania vrátane Netanjahua však neveria tomu, že Palestínčania vytvoria štát alebo sa vzdajú iredentizmu. Netanjahu uprednostňuje odloženie "riešenia dvoch štátov" a namiesto toho sa chce sústrediť na budovanie inštitúcií, ekonomický vývoj a zlepšovanie kvality života Palestínčanov. Na túto myšlienku odpovedali arabské štáty, Palestínčania, európske vlády a Obamova administratíva takmer jednohlasne výrazným nepriateľstvom.
Otázka: Vyvolajú rozdielne názory o riešení v podobe dvoch štátov krízu vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Izraelom?
(2) Postoje Spojených štátov k Izraelu naďalej formujú väčšie strategické záujmy: Republikáni si udržiavajú dištanc po tom, ako pociťovali Izrael ako príťaž pri konfrontácii so Sovietskym zväzom (1948-70) a oteplenie nastalo až potom, ako Izrael ukázal svoju strategickú užitočnosť (po roku 1970). Demokrati ochladli v období po Studenej vojne (po roku 1991), keď mnohí začali považovať Izrael za štát "apartheidu", ktorý destabilizuje Blízky východ a prekáža politike Spojených štátov v tomto regióne.
 Kongresman Spojených štátov Gary Ackerman (vľavo) vľúdne pozerá na Mahmouda Abbása z Palestínskej autonómie v auguste 2007. |
Otázka: Postará sa kritický názor demokratov o politický posun na blížiacom sa summite?
(3) Samotný Obama pochádza z intenzívneho antisionistického ľavého krídla Demokratickej strany. Len pred pár rokmi bol v spojení s rečovo obratnými nepriateľmi Izraela, ako sú Ali Abunimah, Rashid Khalidi, Edward Said, a Jeremiah Wright, nehovoriac o Saddam Hussein lackeys, the Council on American-Islamic Relations, and the Nation of Islam. S tým, ako Obama stúpal vyššie v národnej politike, sa stále viac dištancoval od tohto spolku. Po víťazstve v prezidentských voľbách menoval do funkcií, ktoré sa zaoberajú otázkami Blízkeho východu, najmä demokratov z hlavného prúdu. Môžeme len špekulovať, či išlo v jeho prípade o taktickú zmenu, plánovanú na to, aby odobrali republikánom argumenty v čase kampane, alebo strategickú, predstavujúcu skutočne nový prístup.
Otázka: Ako hlboko siaha Obamova antipatia voči židovskému štátu?
Niekoľko prognóz: (1) Nakoľko Irán predstavuje pre Netanjahua najvyššiu prioritu, vyhne sa kríze hovorením o "riešení v podobe dvoch štátov" a súhlasom s diplomaciou s Palestínskou autonómiou. (2) Demokrati sa tiež budú ukazovať v dobrom svetle, v záujme odvrátenia krízy nebudú počas Netanjahuovej návštevy prejavovať odcudzenie. (3) Obama, ktorý má i bez toho množstvo problémov, nepotrebuje bojovať s Izraelom a jeho prívržencami. Jeho posun do stredu, i keď taktický, počas Netanjahuovej návštevy pretrvá.
Krátkodobé perspektívy teda poskytujú viac kontinuity než zmena vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Izraelom. Tie, ktoré sa týkajú bezpečnosti Izraela, budú znamenať predčasný výdych uľahčenia – predčasný, pretože status quo je krehký a vzťahy Spojených štátov s Izraelom sa môžu ľahko rozpadnúť.
Tak ako nedostatok pokroku voči palestínskemu štátu môže vyvolať krízu, aj izraelský úder proti iránskej nukleárnej infraštruktúre proti Obamovým želaniam ho môže viesť k ukončeniu spojenia, ktoré začal Harry Truman, pokračoval v ňom John Kennedy, a upevnil ho Bill Clinton.
