Prijať Stevena J. Rosena za člena Middle East Forum bolo nepochybne najťažším rozhodnutím odvtedy, ako som organizáciu v roku 1994 založil.
 Steven J. Rosen (vľavo) a Keith Weissman. |
Washington Post uviedol, že "Rosen pomohol priekopníkom 'lobovania výkonných orgánov', štýlu obhajovania, ktorý v období, keď ešte začínal, uprostred 80. rokov, ešte nebol rozšírený, teraz je však rutinným doplnkom tradičného lobovania v kongrese." New York Times ho nazval "vynikajúcim, energickým, a jedným z najvplyvnejších pracovníkov výboru [AIPAC], ktorý má široké kontakty siahajúce až k Bushovej administratíve a do zámoria." Korešpondent National Public Radio uvádza, že Rosen "pomohol vytvarovať [AIPAC] do jednej z najmocnejších lobistických skupín v krajine." Podľa správ, ktoré o Rosenovi priniesli Ha'aretz, "nie je len ďalším z predstaviteľov AIPAC, v očiach mnohých je on sám výborom AIPAC."
Okrem toho má Rosen akademické zázemie, vyučoval na viacerých univerzitách (Pittsburgh, Brandeis, Australian National), viedol oblasť problematiky Blízkeho východu pre Rand Corporation a bol spoluautorom najlepšie predávanej učebnice The Logic of International Relations (Logika medzinárodných vzťahov). Takže, presne by sa hodil do nášho think tanku.
Na druhej strane bol (spolu so svojím kolegom z AIPAC Keithom Weissmanom) obvinený Bushovou administratívou z prekročenia neblahého Espionage Act (Zákona o špionáži) z roku 1917 a čelil obvineniu, ktoré by ho na dlhé roky priviedlo do väzenia. Aj keď nebol obvinený zo špionáže, jeho (a naši) oponenti ho nazývali "accused spy" (obvinený špión); a tak sme sa samozrejme obávali následkov, ktoré by to malo pre nás, ak by ho boli uznali vinným.
Počas rozsiahlych konzultácií so správnou radou MEF som našiel konsenzus medzi prianím priviesť k nám takého impozantného analytika, ktorý práve potrebuje pomoc, a obavami z trestného prípadu.
Našu dilemu vyriešili v septembri 2008 dve skutočnosti. Naša štúdia vládneho prípadu nás presvedčila o jeho bezpráví, falšovanosti, svojvoľnosti, prázdnote a nezmyselnosti. Boli sme si istí Rosenovou nevinou, takže súdny spor, ktorý bol proti nemu vedený nás nezastavil pred tým, aby sme ho prijali.
Po druhé, zasiahli svetové udalosti. Keď sme videli iránske snahy o získanie bomby ako jediné najväčšie nebezpečenstvo ako pre Blízky východ, tak pre Spojené štáty (v tomto druhom prípade cez elektromagnetické impulzy, electro-magnetic pulse), sme si uvedomili, že odchádzajúca Bushova administratíva nepodnikne žiadne kroky na zastavenie iránskeho prevádzkovania jadrových zbraní a že Barack Obama so svojím mäkkým prístupom k Iránu pravdepodobne vyhrá voľby.
Preto Fórum v októbri 2008 začalo finančne podporovať Rosena v tom, aby začal pracovať na zastavení iránskeho postupu k získaniu nukleárnych zbraní. Je ideálny pre túto prácu, jeho úsilie o zastavenie iránskych nukleárnych ambícií začalo pred pätnástimi rokmi – dlho pred tým, ako sa stali oblasťou všeobecného záujmu. Pri svojej práci v zákulisí napríklad inicioval úsilie o vytvorenie vplyvu na Teherán prostredníctvom postupných ekonomických sankcií zabezpečením dvoch prezidentských nariadení v roku 1995, po ktorých nasledoval Zákon o sankciách proti Iránu a Líbyi, ktorý položil základy pre všetky ďalšie snahy o vyvinutie ekonomického tlaku na iránsku vládu. Vždy bol v tejto oblasti aktívny.
Po inaugurácii vzalo Fórum Rosena formálne na palubu ako hosťujúceho člena. Vo svojom krátkom čase v tejto pôsobnosti inicioval Washington Project svojím vplyvným weblogom "Obama Mideast Monitor, (Obamova blízkovýchodná politika)" a publikačnú sériu The Policy Forum (Politické fórum). Je zrejmé, že Rosen odštartoval reťaz udalostí, ktoré boli príčinou toho, že Charles Freeman stiahol svoje meno pri uvažovaní o jeho nominovaní do Národnej spravodajskej rady.
Neskôr, 1. mája prišla vítaná správa, že americké Ministerstvo spravodlivosti sa rozhodlo nepokračovať v spore s Rosenom a Weissmanom. Podľa Washington Post, (prispelo toto rozhodnutie k ich "ohromujúcej rehabilitácii" Okrem toho potvrdzuje obmedzenia týkajúce sa svojvoľnosti a predpojatosti vládnych činov.
Blahoželám pánom Rosenovi a Weissmanovi a teším sa, že teraz, keď už nie je Steve zaťažený právnymi problémami, ujme sa iránskeho portfólia s plnou pozornosťou a vyhlásenou efektívnosťou.
