Avigdor Lieberman sa včera stal izraelským ministrom zahraničných vecí. Svoju inauguráciu oslavoval panenským prejavom, na ktorú, ako uvádzajú správy v tlači, odpovedali poslucháči grimasami, ošívaním sa a úžasom. Napríklad BBC, informovala, že jeho slová podnietili "jeho predchodkyňu Tzipi Livni k tomu, aby prerušila jeho prejav a novinári sa nepohodlne vrteli."
Avigdor Lieberman |
Svetový poriadok: Vestfálske usporiadanie štátov je mŕtve, bolo nahradené moderným systémom, ktorý zahŕňa štáty, pološtáty a iracionálnych medzinárodných hráčov (napríklad al-Kájdu, a možno Irán).
Svetové priority: Tieto sa musia zmeniť. Slobodný svet sa musí sústrediť na porážku krajín, síl a extrémistických entít, "ktoré sa ho snažia zbúrať." Skutočné problémy prichádzajú od smerovania Pakistanu, Afganistanu, Iránu a Iraku" – a nie z izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Egypt: Lieberman oceňuje Káhiru ako "stabilizujúci faktor v regionálnom systéme a snáď dokonca i za jeho hranicami", upozorňuje však Mubarakovu vládu, že navštívi ich krajinu jedine vtedy, ak jeho partner príde do Jeruzalema.
Opakovanie slova "mier": Lieberman sa vysmieval predchádzajúcej izraelskej vláde: "Skutočnosť, že vyslovíme slovo 'mier' dvadsaťkrát denne nám mier vôbec nepriblíži."
Bremeno mieru: "Videl som všetky návrhy, ktoré tak veľkodušne podával Ehud Olmert, nevidel som však žiadne výsledky." Teraz sa situácia zmenila: "druhá strana tiež nesie zodpovednosť" za mier a musí zvýšiť svoje nasadenie.
Road Map iniciatíva (plán na vyriešenie Izrelsko-palestínskeho konfliktu): Najprekvapujúcejšou časťou Liebermanovho prejavu bol dôraz kladený na schválenie tohto plánu, diplomatickej iniciatívy z roku 2003, proti ktorému vtedy hlasoval, a ktorý je, ako teraz uvádza, "jediným dokumentom schváleným kabinetom a Bezpečnostnou radou." Nazýva ho "záväznou rezolúciou", ktorú musí implementovať nová vláda. Na rozdiel od toho špecificky zdôrazňuje, že nová vláda nie je viazaná Dohodou z Annapolisu z roku 2007 ("ani kabinet, ani Kneset ju neratifikoval").
Realizácia Road Map iniciatívy: Lieberman zamýšľa "konať presne" v súlade s textom Road Map iniciatívy, vrátane dokumentov Tenetovho a Zinniho plánu. Potom prichádza jeden z ústredných výrokov jeho prejavu:
Nikdy nedopustím, aby sme upustili od všetkých klauzúl – Myslím, že ich je 48 – a pôjdem priamo k tej poslednej, rokovaniam o stálom usporiadaní. Nie. Takýmito ústupkami sa nič nedosiahne. Budeme sa ich držať do písmena, presne tak, ako je to napísané. Klauzuly jeden, dva, tri, štyri – odzbrojenie teroristických organizácií, ustanovenie efektívnej vlády, dôkladná ústavná zmena v Palestínskej autonómii. Budeme postupovať presne podľa klauzúl. Sme tiež povinní zaviesť všetko, čo sa od nás vyžaduje v každej klauzule, to ale platí aj pre druhú stranu. Musia zaviesť tento dokument ako celok
Uskutočňovanie chybných rozhodnutí: Poukazuje na "dramatické kroky a podávanie ďaleko siahajúcich návrhov "Šaronovej a Olmertovej vlády a v závere uvádza, "Nemyslím si však, že (oni) priniesli mier. Naopak. ... Práve my sme priniesli všetky výhody", že Izrael sa stal menej izolovaným, ako napríklad na konferencii v Durbane v roku 2001. Potom nasleduje jeho ďalší ústredný výrok:
Každodenne strácame vplyv na verejnú mienku. Myslí si snáď niekto, že ústupky, neustále vyhlasovanie "som pripravený na ústupok" a používanie slova "mier" k niečomu povedie? Nie, povedie to iba k zvýšeniu tlaku a ďalším a ďalším vojnám. Si vis pacem, para bellum – ak chceš mier, priprav sa na vojnu, buď silný.
Izraelská sila: Lieberman uzatvára svoj prejav oduševnelou výzvou k vytrvalosti: "Kedy bol Izrael najsilnejší, pokiaľ ide o svetovú verejnú mienku? Po víťazstve v Šesťdňovej vojne, a nie po všetkých tých ústupkoch v Dohodách z Oslo I, II, III and IV."
Komentáre:
(1) Mal som, a stále ešte mám výhrady voči Liebermanovi, ale jeho prejav ho posunul k veľkému štartu. Vyjadrené čo najstručnejšie, oznámil, že "Izrael sa vrátil."
(2) Nakoľko formálnym názvom Road Map iniciatívy je "A Performance-Based Roadmap to Permanent Two-State Solution to the Israeli-Palestinian Conflict," (Roadmap - skrátený názov pre dokument "Cestovná mapa postupu k trvalému riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu v súlade s princípom existencie dvoch štátov na základe hodnotenia plnenia ich záväzkov") som zmätený novinovými správami (napríklad titulkom v Los Angeles Times, "Foreign minister says Israel not bound to follow two-state path", Minister zahraničných vecí vyhlasuje, že Izrael nie je povinný sledovať cestu dvoch štátov), ktorý tvrdí, že Lieberman vyhlásil koniec riešenia dvoch štátov.
(3) Je veľkou iróniou, že Lieberman teraz podporuje Road Map, iniciatívu, ktorú pred časom on, a mnohí ďalší s jeho názormi zavrhovali. Kto hľadá autoritatívnejšiu diskusiu v dobe jej vzniku, formálnych chybách a dôsledkoch, nájde ju v analýze Daniela Mandela, "Four-Part Disharmony: The Quartet Maps Peace. (Štvordielna disharmónia: Kvarteto zobrazuje mier)."