Poznámka Daniela Pipesa:
Na tento článok som sa pripravoval vyzbrojený citátmi v očakávaní diskusie o špecifikách pokrytia islamu vo vybraných amerických učebniciach. Až potom, keď sa začal program, som sa dozvedel, že okrem mňa sa interview zúčastní aj ďalšia osoba, a tou bude Hussein Ibish.
Nebol som teda vyzbrojený špecifickými číslami a citáciami pre diskusiu, ktorá nasledovala. Následne preto uverejňujem na tomto mieste niekoľko štatistických údajov v percentách na podopretie mojich výrokov, ktoré odzneli:
-
USA Today: "Pew Research Center for the People & the Press v celonárodnom prieskume zistil, že takmer 80 % moslimov v Spojených štátoch amerických uviedlo, že samovražedné bombové atentáty namierené na "porážku islamu" nie sú oprávnené, ale štvrtina z tých pod 30 rokov si myslí, že takéto útoky sú za určitých okolností OK."
-
Reuters: "Podpora samovražedných bombových útokov určitého stupňa medzi mladými európskymi moslimami sa podľa Pew poll. (prieskum v máji 2006) pohybuje v rozmedzí od 22 percent v Nemecku do 29 percent v Španielsku, 35 percent v Británii a 42 percent vo Francúzsku."
"Nepatrná čiastka", nie? Mimochodom, existuje mnoho ďalších takýchto štatistík. Napríklad pozrite na "British Opinion Surveys from an Islamist Hell" (Britský prieskum verejnej mienky z islamistického pekla) a "More Survey Research from a British Islamist Hell." (Ďalší výberový prieskum z britského islamistického pekla).
Váš Daniel Pipes
Eric Shawn: Vyučujeme naše deti politicky korektnej verzii islamu? Táto štúdia pripravená v American Textbook Council hovorí, že niektoré školské učebnice zobrazujú islam vo veľmi priaznivom svetle a zľahčujú extrémizmus. Jedna z učebníc nižšej strednej školy popisuje džihád takýmto spôsobom: "džihád je definovaný ako boj o prekonanie prekážok a snahu potešiť Boha vo vnútri každého indivídua. Niekedy môže ísť o fyzický boj o ochranu proti nepriateľom." Moslimskí aktivisti vyhlasujú, že pozornosť by namala byť venovaná terorizmu alebo extrémistom, iní ale hovoria, že mladým na nedostáva úplná história.
Pripojil sa k nám teraz Daniel Pipes z danielpipes.org, ktorý dlhé roky študoval islamský extrémizmus, a na telefóne máme Husseina Ibisha, ktorý je výkonným riaditeľom Foundation for Arab-American Leadership (Nadácie pre arabsko-americké vedenie). Daniel, dovoľte, aby som začal s Vami, ako reagujete na to, keď vidíte, že sa džihád popisuje ako "fyzický boj o ochranu"?
Daniel Pipes: Nuž Erik, som ohromený. Je tu história takmer 1 400 rokov násilného džihádu, ktorý viedol k vojne, deštrukcii, zotročovaniu, devastácii. Je to fakt, je to skutočnosť, a ignorovať to v historických knihách v Spojených štátoch a vo verejných školách znamená nielen ignorovanie historických skutočností, ale aj hlavných bezpečnostných problémov v dnešných Spojených štátoch.
Eric Shawn: Keď hovoríte o bezpečnosti, dovoľte mi uviesť príklad inej knihy, hovoriacej v kapitole o islamskom fundamentalizme o únoscoch z 11. septembra. Hovorí sa v nej, že boli "skupinou teroristov." Nespomína sa ich náboženská príslušnosť – iba že boli z al-Kájdy, vôbec neukazuje obrázky horiacich veží, ani obrázky unikajúcich ľudí. Myslím, že kritici hovoria, že ukazujú, ako bola pravda pre naše deti upravená.
Daniel Pipes: Myslím si, Erik, že pre to existujú dve príčiny. Jedna súvisí s aktivitou islamských skupín, ktoré podnecujú k tomu, aby sa nediskutovalo o týchto nepríjemných témach, a druhou je vnímanie tejto aktivity na strane vzdelávacieho establišmentu, ktorý má tendenciu vidieť moslimov v určitom druhu hrozivého postoja, ale ako obete, ako ľudí, ktorí sú predmetom diskriminácie a iných foriem predsudkov a teda takých, ktorí sa potrebujú z toho dostať, potrebujú si uľahčiť a zjednodušiť cestu a všetko, čo je nepríjemné by malo byť zametené pod koberec.
Takže, medzi týmto jin a jang, medzi islamistami, ktorí vyvíjajú tlak a vzdelávacím establišmentom, ktorý je vnímavý, máte nezvyčajnú víziu islamu, a to nielen v tých niektorých knihách, o ktorých hovoríte, ale vrátane všetkých kategórií, v každej jednotlivej knihe, na ktorú pozrieme, možno nájsť deformáciu opisu.
Eric Shawn: Hussein Ibish je na telefóne. Pán Ibish, aký je Váš názor? Myslíte si, že naše deti získavajú nepresný pohľad na islam?
Hussein Ibish: Áno, myslím si to – vo všetkých kategóriách, možno, pokiaľ viem, nie v školských učebniciach. Z dvoch prípadov, ktoré ste citovali, je podľa mňa ten prvý perfektný – uznávaná, veľmi dobre akceptovaná definícia hlavného prúdu džihádu, ktorú by sme mali uvítať a podporovať, bez toho, aby ste pokračovali tým, že bin-Ládin má pravdu a je tým, kto definuje islam, alebo sú nimi extrémisti – ak prídete do komunity hlavného prúdu, či vedcov hlavného prúdu, podajú vám správnu interpretáciu a nehovoria, že sa nejedná o niečo, čo nie je náboženským ponímaním.
Eric Shawn: Viem, ale čo s vražednými atentátmi a so samovražednými bombovými atentátmi, svätou vojnou a islamským džihádom?
Hussein Ibish: Naprosto správne. Existujú ako politický fenomén a myslím si, že je veľmi vhodné študovať ich v triedach, kde sa vyučuje história a politické vedy, ale nie v triedach na vyučovaní náboženstva, pretože s konečnou platnosťou tento fenomén nedefinuje žiadne náboženské tradície, ale nepatrnú čiastku celosvetovej moslimskej komunity a určite neodráža postoje moslimov v Spojených štátoch. A ak toto vyučujete v triedach zameraných na históriu, a mali by ste to vyučovať v triedach politických vied a histórie, a nie tam, kde sa učí o náboženskej viere, pretože to nedefinuje náboženskú vieru s výnimkou malého kruhu. To je, ako by ste zobrali Ku-klux-klan a hovorili, že to je to, čo si myslia kresťania, či niečo, čo neodráža kresťanský hlavný prúd a neodráža hlavný prúd islamu.
Eric Shawn: Aké texty by ste radi videli – pokračujte, Daniel, odpovedzte.
Daniel Pipes: Táto malá nepatrná čiastka sa v skutočnosti, prieskum za prieskumom, pohybuje medzi 20, 30, 40, dokonca 50%, nejde o nejakú nepatrnú čiastku. Je to podstatná časť moslimskej populácie v Spojených štátoch aj na celom svete.
Hussein Ibish: Vôbec to nie je pravda. Prieskumy v Spojených štátoch ukazujú, že takmer žiadni americkí moslimovia nepodporujú samovražedné bombové atentáty. Myslím si, že to bola len malá časť, špecifikovaná na veľmi malú mladú demografickú čiastku, aby bolo možné vyvodzovať niečo, čo by bolo štatisticky merateľné v porovnaní s tými, ktorí sympatizujú so samovražednými bombovými atentátmi a nie je to pravda.
Daniel Pipes: To, že to neexistuje, je štandardnou obhajobou.
Hussein Ibish: Práve to nie je pravdou. Nepovedal som, že to neexistuje.
Daniel Pipes: Môžem vám citovať Pew polls. Môžem citovať Gallup polls. Môžem citovať prieskum za prieskumom, ukazujú, že 20, 25% a v niektorých prípadoch i omnoho viac – ide o veľmi silnú demografickú skupinu a treba o tom diskutovať. Je to časťou náboženstva.
Hussein Ibish: Áno, dokazujú to, čo som povedal. Rozhodne nie v Spojených štátoch. Dobre, môžete nájsť takéto príklady, sústreďme sa ale potom pri výučbe histórie o kresťanskej viere na holokaust, na španielsku inkvizíciu, na dobytie Ameriky, všetko toto je história.
Daniel Pipes: Samozrejme, poďme to urobiť, poďme, poďme. To je história.
Eric Shawn: Už musíme končiť.
Hussein Ibish: Je to história, ale nie náboženské cítenie, a v tom je rozdiel.
Daniel Pipes: Nešťastím je, že džihád nie je len históriou. Je to niečo, čím sa zaoberáme v tomto ťažkom období. Je to najväčšia bezpečnostná hrozba pre Spojené štáty. Takže zo všetkých síl študujme inkvizíciu. Zo všetkých síl študujme holokaust. Nejde o dnešný problém.
Hussein Ibish: Je dobré študovať tieto témy v histórii. Tieto témy nie sú historicky náboženským cítením.
Eric Shawn: Páni, musíme končiť. Preukázali ste zanietené zaujatie a hlboký záujem o túto tému, v ktorej ide o to, čo sa nachádza v školských učebniciach našich detí. Fajn, Daniel Pipes and Hussein Ibish, Ďakujem vám obom, že ste sa dnes ráno zapojili do našej diskusie na kanáli Fox News o tom, čo sa uvádza v školských učebniciach našich detí.
