Mandát Organizácie spojených národov, ktorý legitimizuje prítomnosť amerických vojenských síl v Iraku vyprší 31. decembra 2008, preto sa do zorného poľa dostávajú humanitárne a strategické katastrofy. O osude takmer 3 500 Iráncov, ktorí stoja proti režimu sa rozhodne počas rokovaní o prítomnosti vojenských síl medzi Washingtonom a Bagdadom.
 Členovia MEK pri prechode amerického kontrolného stanoviska v Iraku v roku 2003 rozprestierajú svoje zástavy (AFP). |
Stúpenci siete MEK v Iráne sa okrem toho ukázali byť zdrojom neoceniteľných informácií. Odhalili napríklad nukleárne ambície Teheránu a jeho dodávky cestných bômb do Iraku. Ako priznanie tejto pomoci uvádza „Memorandum for the record“ (podpl. Julie S. Norman, 24. augusta 2006), že „PMOI vždy varovali pred vmešovaním sa a odhaľovali hrozbu a nebezpečenstvo takýchto intervencií a ich informácie čo sa tohto týka v niektorých prípadoch boli veľmi nápomocné a pomohli zachrániť životy (amerických) vojakov.“
Napriek tomu, že Ministerstvo zahraničných vecí stále eviduje MEK ako zahraničnú teroristickú organizáciu (FTO), pravdepodobne to v októbri ukončí, lebo organizácia už nezodpovedá kritériám terorizmu, vzdala sa terorizmu, nevykonáva už mnoho rokov operácie, nie je schopná vykonávať operácie v budúcnosti a neohrozuje bezpečnosť Spojených štátov. Generál Raymond Odierno, ktorý sa onedlho stane hlavným americkým vojenským veliteľom v Iraku už v roku 2003 spochybňoval označenie MEK ako teroristickej organizácie: „Rád by som uviedol, že každá organizácia, ktorá postúpila svoje zbrane koalícii, s nami jasne kooperuje, a verím, že to povedie k prevereniu toho, či sú naďalej teroristickou organizáciou, alebo nie.“
Od toho času medzivládna skupina americkej vlády pod vedením FBI zbavila Iránčanov z Ashrafu obvinenia z terorizmu. Po tom, ako britský súd rozhodol, že skupina sa „nezaoberala terorizmom“, vláda Veľkej Británie ju v júni odstránila zo svojho zoznamu teroristických organizácií.
Vypovedanie MEK z Iraku je samozrejme najvyššou požiadavkou Bagdadu i Washingtonu voči Teheránu. Iránsky režim je rozhodnutý zničiť svojho hlavného protivníka a s určitým úspechom tlačí na irackú vládu, aby rozpustila Camp Ashraf a vrátila členov MEK Iránu. K tejto výzve sa pripojili irackí politickí sympatizanti Teheránu, vrátane vodcov United Iraqi Alliance (Zjednotenej irackej aliancie) a Supreme Islamic Iraqi Council (Najvyššej islamskej irackej rady).
A potom 9. júla vyhlásil minister zahraničných vecí Hoshyar Zebari, že iracká vláda sa rozhodla vypovedať členov MEK. Iránsky veľvyslanec v Iraku Hassan Kezemi-Oomi upresnil, že iracký vládny kabinet rýchlo súhlasil s tým, aby bola MEK vyhostená z Iraku. Iránsky televízny kanál Jame Jam priniesol 6. júla správu, že „Americké vojenské sily oznámili svoju pripravenosť odovzdať Camp Ashraf Bagdadu, čo dáva členom MEK šesť mesiacov na to, aby opustili svoje teritórium.
Ak by tieto správy boli pravdivé (a treba poznamenať, že výpovede takéhoto druhu mali v minulosti malý funkčný efekt), znamenajú alebo odovzdanie neozbrojených obyvateľov Ashrafu irackým vojenským silám, alebo ich vypovedanie do Iránu. V oboch prípadoch je pravdepodobné, že by to znamenalo porážku, či už zo strany teheránskych zástupcov v Iraku alebo Teheránu samotného. Ambície Teheránu v Iraku, inšpirované takýmto úspechom, nepochybne naďalej rástli.
Bushova administratíva, pokiaľ ide o tento vývoj, mlčí. Má však povinnosť i záujem – vyplývajúci zo svojich humanitárnych dohôd, medzinárodných právnych záväzkov a svojej potreby spojencov proti Teheránu – na svojich rokovaniach o rozmiestnení vojenských síl s Bagdadom trvať na tom, aby členovia MEK v Camp Ashrafe zostali pod ochranou amerických vojenských síl a mohli sa slobodne rozhodnúť, či opustia tábor.
Po odstránení skupiny Mujahedeen-e Khalq zo zoznamu zahraničných teroristických skupín by mohol Washington využiť už takmer patologický strach teheránskeho režimu tým, že pohrozí stretnutím so skupinou a pomocou jej úsiliu v oblasti public relations. To je najjednoduchšia a najefektívnejšia cesta k zastrašeniu Iránskej islamskej republiky.
