„Pozorne ma počúvajte,“ inštruoval egyptský prezident Husni Mubarak človeka, ktorý s ním robil 30. januára interview. „Pásmo Gazy nie je časťou Egypta, a ani ňou nikdy nebude ... Počúvam reči o návrhu urobiť z pásma predĺženie Sinajského polostrova, o preložení zodpovednosti za toto pásmo na Egypt,“ takto to Mubarak odmieta ako „púhy sen“.
 Egyptské bezpečnostné sily 3. februára 2008 uzavreli hraničný múr v Rafahu ostnatým drôtom. (AP Photo / Adel Hana) |
Pokiaľ ide o skutočnosť, že obyvatelia Pásma Gazy sa ukázali byť neschopnými samostatne vládnuť, a Káhira s tichým súhlasom povolila od roku 2000 pašovanie zbraní, zodpovedným za Pásmo Gazy treba urobiť Mubaraka. Vo svojej pravidelnej rubrike minulý týždeň som uviedol: „Washington a ďalšie hlavné mestá by mali vyhlásiť experiment samostatnej vlády obyvateľov Pásma Gazy za chybný krok a vyvinúť tlak na egyptského prezidenta Husni Mubaraka, aby pomohol.“
Hamas čiastočne súhlasí: Jeden z vodcov, Ismail Haniyeh dúfa, že Pásmo Gazy „sa dokáže ekonomicky vyprostiť z izraelskej okupácie,“ zatiaľ čo ďalší, Ahmad Youssef chce otvoriť hranice Pásma Gazy s Egyptom pre obchodovanie a tiež, aby Egypt slúžil ako „brána“ pre Pásmo Gazy do okolitého sveta. Zatiaľ čo Hamas sľubuje, že opätovné uzavretie hraníc 3. februára neposunie čas naspäť, Moslimské bratstvo, ktoré je spojencom Hamasu, požaduje, aby boli hranice otvorené. Môže Mubarak ignorovať tieto požiadavky, také populárne medzi Egypťanmi? V konečnom dôsledku už Pásmo Gazy začalo robiť nátlak na neochotný Egypt.
Niektorí Izraelčania by pri tom radi pomohli. Izraelský námestník ministra obrany Matan Vilnai napríklad verí, že Káhira by mala prevziať ekonomickú kontrolu. „Keď bude Pásmo Gazy otvorené na druhú stranu, stratíme zaň zodpovednosť. Preto sa chceme od neho odpojiť. Chceme mu zastaviť dodávky elektriny, zastaviť dodávanie vody a liekov.“ Skutočnosť, že Izraelský najvyšší súd 30. januára nariadil, že vláda môže redukovať dodávky pohonných hmôt a elektriny, toto odpojenie dodávok umožňuje.
Ako možno uskutočniť odovzdanie Pásma Gazy?
Robert Satloff z Washington Institute for Near East Policy mi navrhuje, že Jeruzalem by mal ohlásiť tri kroky: „Dátum, keď sa s určitosťou odpojí od Izraela dodávky vody, elektriny a prístup k obchodovaniu, voľný vstup pre egyptské služby, ktoré nahradia izraelské a pozvanie k medzinárodnej podpore, aby sa Pásmo Gazy napojilo na egyptskú sieť.“ Bývalý izraelský poradca pre národnú bezpečnosť Giora Eiland by okrem toho zrušil colnú úniu s Izraelom a Západným brehom.
Tieto izraelské iniciatívy by mohli donútiť Egypt k tomu, aby začal konať. Samozrejme, že Egypťania sa, s pomocou Fatahu a dokonca Hamasu, pokúsia obnoviť hranice a hodiť bremeno späť na Izrael. Ale nakoniec, arabská solidarita požaduje, aby sa egyptskí „bratia“ pridali na stranu izraelského nepriateľa. Keď už Jeruzalem bude odpojený od dodávok, Káhira nebude mať na výber a bude ho musieť zásobovať. Ekonomická závislosť potom ešte viac zapojí Egypt, čo bude mať ďalšie následky. Tým by sa:
-
oživila stará myšlienka vyriešenia arabsko-izraelského konfliktu prostredníctvom troj-rozdelenia do Egypta, Izraelu a Jordánska.
-
dovolilo by to Hamasu, aby sa spojil so svojou materskou organizáciou, Moslimskými bratmi. V skutočnosti už egyptské bezpečnostné sily uväznili najmenej 12 ozbrojených členov Hamasu v Egypte a ďalších obyvateľov Pásma Gazy – samovražedných atentátnikov s opaskami s výbušninami. Kontrola islamistického násilia prichádzajúceho z Pásma Gazy by sa pre Egypťanov stala prioritou – Mubarak sa však musel počas svojho 27-ročného vykonávania prezidentského úradu vyrovnávať s islamistami a dokáže s týmito novými výzvami bojovať spôsobom, ktorý Izrael nemá k dispozícii.
-
Obmedzila by sa sloboda útokov Hamasu a islamského džihádu na Izrael. Áno, Egypťania by chceli, aby dopadali rakety na Sderot, ale Káhira vie, že ak to bude pokračovať, vyvolá to odvetu zo strany Izraela a možno aj vojnu v plnom rozsahu.
Aby sa obyvateľom Pásma Gazy zabránilo vo vyvolávaní nepokojov alebo v útokoch na Izrael, je potrebné, aby bolo územie pod prísnym policajným dozorom. Pravdepodobne to znamená uvoľnenie prísneho obmedzovania rozmiestňovania egyptských vojenských síl v blízkosti hraníc s Izraelom podľa Dodatku I k egyptsko-izraelskej mierovej zmluve. Našťastie musia byť egyptské bezpečnostné služby v Pásme Gazy len ľahko vyzbrojené a Multinational Force & Observers (Multinacionálne vojenské jednotky a pozorovatelia) na Sinajskom polostrove môžu zahrnúť túto monitorovaciu povinnosť do svojich úloh.
Stručne povedané, Pásmo Gazy môže byť presunuté na Egypt vo viere, že Egypťania to musia akceptovať a musia zabrániť obyvateľom Pásma Gazy v uskutočňovaní útokov na Izrael. Naštartovanie tohto „mierového procesu“ si napriek tomu bude vyžadovať neobvyklú predstavivosť a energiu zo strany Izraela a západných štátov.
