Po zverejnení kompletne odtajnenej správy National Intelligence Estimate (NIE, Národný spravodajský posudok), "Iran: Nuclear Intentions and Capabilities" (Irán: Nukleárne zámery a spôsobilosť), sa náhle objavil konsenzus v tom, že vojna s Iránom „sa teraz zdá byť mimo programu.“ Samozrejme, iránsky prezident Mahmúd Ahmadinedžád označil správu za „fatálny úder“ nepriateľom krajiny, a jeho hovorca ministerstva zahraničných vecí ju nazval „veľkým víťazstvom.“
Nesúhlasím s takýmto konsenzom, pretože verím, že vojenská akcia proti Iránu je teraz pravdepodobnejšia než pred tým, než bola správa NIE zverejnená.
Hlavným bodom správy NIE, obsiahnutým v prvých riadkoch je známe prehlásenie: „Rozhodli sme s pevným presvedčením, že na jeseň 2003 Teherán zastavil svoj program nukleárneho zbrojenia.“ Ďalší analytici – John Bolton, Patrick Clawson, Valerie Lincy a Gary Milhollin, Caroline Glick, Claudia Rossett, Michael Rubin a Gerald Steinberg –– obratne rozanalyzovali a vyvrátili túto chatrnú, spolitizovanú poburujúcu paródiu propagandy, takže sa tu tým nemusím zaoberať. Ani vedúci členovia kongresu neboli „usvedčení“ z toho, že by podporovali závery NIE. Francúzski a nemeckí vodcovia, rovnako ako Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) ju kritizovali, dokonca aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vyjadrila svoje obavy. Britská spravodajská služba verí, že ich americkí partneri boli oklamaní, zatiaľ čo izraelská spravodajská služba odpovedala šokom a sklamaním.
Poďme však ďalej k otázke, aké sú dlhodobé dôsledky správy z roku 2007?
Z dôvodu argumentácie predpokladajme, že správa NIE z roku 2005 bola presná. Šestnásť amerických spravodajských služieb ohodnotilo „s vysokou spoľahlivosťou, že Irán je v súčasnosti rozhodnutý vyvíjať nukleárne zbrane.“ Predpokladajme ďalej, že existujú tri americké odpovede na budovanie iránskych nukleárnych zbraní:
-
Presvedčiť Iráncov, aby súhlasili so zastavením programu budovania nukleárnych zbraní.
-
Zastaviť ich prostredníctvom vojenskej intervencie (ktorá nemusí byť priamym úderom proti nukleárnej infraštruktúre, ale mohla by byť skôr nepriama, ako embargo na rafinované petrochemické vstupy krajiny).
-
Povoliť kulmináciu iránskeho nadobúdania atómovej bomby.
Pokiaľ ide o možnosť č. 3, prezident Bush nedávno vyhlásil, že každý, kto má „záujem vyhnúť sa Tretej svetovej vojne, ... musí mať záujem zabrániť (Iráncom), aby mali vedomosti, nevyhnutné k výrobe nukleárnych zbraní.“ Neuspokojivá správa NIE doteraz nezmenila jeho názor. Zdá sa, že zdieľa názor Johna McCaina, že „je tu len jediná vec, hršia než použitie vojenskej možnosti. Tou je nukleárne vyzbrojený Irán.“
Preto skutočnou otázkou nie je to, či bude Irán zastavený, ale akým spôsobom.
Správa NIE 2007 efektívne vylúčila možnosť č. 1, presvedčiť Iráncov o tom, aby zastavili svoj nukleárny program, pretože takýto smer si vyžaduje širokú zahraničnú dohodu. Keď sa kľúčové krajiny spojili a v roku 2006 schválili Rezolúciu Bezpečnostnej rady 1737, iránske vedenie odpovedalo opatrne a s obavami. Upokojujúce závery NIE však podkopávajú šíriacu sa kooperáciu a tlak. Keď Washington vyvíjal tlak na západné štáty, Rusko, Čínu a Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (IAEA), mohli to na nich vytiahnuť, zamávať tým Američanom pred očami a odmietnuť spoluprácu. A čo je horšie, správa NIE vyslala signál apokalypticko uvažujúcemu vedeniu v Teheráne, že nebezpečenstvo zahraničných sankcií sa skončilo, že môže nerušene pokračovať vo svojej výrobe zbraní.
Zostáva možnosť č. 2, priama intervencia určitého druhu. Je pravdou, že teraz, keď správa NIE spôsobila takýto výbuch a posunula debatu, sa takáto možnosť zdá byť nepravdepodobná. Bude však táto tisíc strán obsahujúca a enormne kritizovaná správa skutočne naďalej ovládať americké chápanie problému? Zmení názor Georga W. Busha? Bude sa jej vplyv šíriť aj do budúceho roka? Bude pokračovať ešte ďalej, až k budúcemu prezidentovi?
Nájsť vyváženú odpoveď pre tieto projekcie je veľmi nepravdepodobné – že táto jedna správa môže vyvrátiť všetky ostatné interpretácie, že v Iráne sa neuskutoční žiadny ďalší vývin zbraní, že spor týkajúci sa iránskych nukleárnych zámerov bude začiatkom decembra 2007 zastavený a nebude nikdy obnovený. Diskusia bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať a rozvíjať sa, vplyv správy NIE sa bude strácať a stane sa len jedným z mnohých hodnotení, technických alebo netechnických, oficiálnych alebo neoficiálnych, amerických alebo neamerických.
Stručne povedané, keďže možnosť č. 1 bola vyvrátená a možnosť č. 3 nie je akceptovateľná, najpravdepodobnejšou sa stáva možnosť č. 2 – vojna uskutočnená vojenskými silami Spojených štátov alebo Izraela. Takýmto spôsobom sa krátkozrakí, maloduchí, eklatantne stranícki byrokrati zo spravodajských služieb snažia skrývať nepríjemné skutočnosti, a pomáhajú vytvárať svoju vlastnú nočnú moru.
