Márnotratné finančné podporovanie Mahmúda Abbása a Palestínskej autonómie v snahe dosiahnuť mier je základom západnej, vrátane izraelskej politiky odvtedy, ako sa Hamas v júni zmocnil Gazy. Tento otvorený kohútik má kontraproduktívne výsledky a musí byť nevyhnutne zatvorený.
Niečo z pozadia: Paul Morro z Congressional Research Service uvádza, že Európska únia a jej členské štáty poskytli v roku 2006 Palestínskej autonómii 815 miliónov USD, zatiaľ čo Spojené štáty poslali 468 miliónov. Ak pripočítame ostatné štáty, celkový príjem predstavoval až 1,5 miliardy USD.
A šťastné číslo narastá. Prezident George W. Bush v októbri požadoval dodatočných 410 miliónov USD, okrem donácie 77 miliónov USD, ktorá už bola poskytnutá v priebehu roku. Ministerstvo zahraničia ospravedlňuje túto kráľovskú sumu tým, že „podporuje kritickú a bezprostrednú potrebu podpory novej vlády Palestínskej autonómie (PA), ktorú Spojené štáty, rovnako ako Izrael považujú za verného spojenca v mieri.“ Na nedávnom prejednávaní Gary Ackerman, predseda podvýboru pre Blízky východ a Južnú Áziu schválil dodatočnú donáciu.
Ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová, nespokojná s míňaním peňazí daňových poplatníkov, spustila 3. decembra „U.S.-Palestinian Pulic Private Partnership“ (partnerstvo privátneho a verejného sektora), do finančnej podpory ktorého sú zapojené také ťažké finančné váhy, ako Sandy Weill a Lester Crown. Podľa vyjadrenia Riceovej ide o projekty, ktoré budú mať priamy dosah na mladých Palestínčanov, takže ich pripravia na zodpovednosti súvisiace so štátnou príslušnosťou a vodcovstvom, čo môže mať enormný pozitívny vplyv.“
V jednej zo správ sa uvádza, že v tomto roku Európska únia posunula Palestínčanom takmer 2,5 miliardy USD.
Abbás oznámil, že do budúcnosti je jeho cieľom získať záruky o výpomoci v hodnote 5,8 miliardy USD v období 2008-10 na "Donors' Conference for the Palestinian Authority", darcovskej konferencii v Paríži, na ktorej sa malo zúčastniť deväťdesiat štátov. (Pri použití najlepšieho odhadu počtu Palestínčanov na Západnom brehu – 1,35 milióna dospejeme k ohromujúcemu objemu financií: viac ako 1 400 USD ročne na osobu, alebo sume, ktorú zarobí Egypťan ročne.). Na konferencii Abbás získal záruky v úžas budiacej výške 7,4 miliárd USD (alebo 1 800 USD na osobu ročne), schválené aj izraelskou vládou.
Ak by to fungovalo, bola by to výhodná dohoda, však? Zopár miliónov za ukončenie nebezpečného, storočie trvajúceho konfliktu – to je skutočne výhodný obchod.
Inovatívny výskum Stevena Stotskyho, výskumného analytika komisie Committee for Accuracy in Middle East Reporting in America (CAMERA, Výbor pre presnosť správ o Blízkom východe v USA) zistil, že príliv peňažných prostriedkov Palestínčanom má historicky opačný efekt. Spoliehajúc sa na Svetovú banku, Medzinárodný menový fond a ďalšie oficiálne štatistiky Stotsky porovnáva od roku 1999 dva údaje: pomoc na podporu rozpočtu poskytovanú ročne Palestínskej autonómii a počet vrážd ročne (kriminálna i teroristická činnosť, izraelské i palestínske obete). Spoločné grafické vyjadrenie týchto dvoch údajov ukazuje podivuhodný obraz (palestínske vraždy a donorská pomoc):
Korelácia bude ešte jasnejšia, ak finančnú pomoc prepočítame na počet vrážd v nasledujúcom roku (donorská pomoc a vraždy v nasledujúcom roku):
Stručne zhrnuté, každých 1,25 milióna USD finančnej pomoci na podporu štátneho rozpočtu sa transformuje do jednej smrti za rok. Ako uvádza Stotsky, „Tieto štatistiky neznamenajú, že zahraničná pomoc spôsobuje násilie, ale vznáša otázku o efektívnosti využitia zahraničných donácií na podporu umiernenosti a boja proti terorizmu.“
Ako uvádzajú Jean-Paul Azam a Alexandra Delacroix v roku 2005 v článku "Aid and the Delegated Fight Against Terrorism." (Pomoc a delegovaný boj proti terorizmu), palestínske záznamy zodpovedajú širšiemu vzorcu. Zistili, že „obrovské empirické výsledky ukazujú, že uskutočňovanie teroristických aktivít ktorejkoľvek krajiny pozitívne koreluje s objemom zahraničnej pomoci, ktorú táto krajina získala“ – to znamená, že čím viac zahraničnej pomoci, tým viac terorizmu.
Ak tieto štúdie skutočne popierajú všeobecný predpoklad, že „chudoba, nezamestnanosť, útlak, “okupácia“ a nespokojnosť vedú Palestínčanov k smrteľnej nenávisti, potvrdzujú môj dlhotrvajúci argument, že problémom je povzbudzovanie Palestínčanov. Čím viac finančne podporujeme Palestínčanov, tým silnejšími sa stávajú a tým viac sú inšpirovaní k tomu, aby sa chopili zbraní.
Obrátené chápanie vojnovej ekonomiky začalo v Izraeli prevažovať odvtedy, ako sa v roku 1993 začali rokovania v Oslo. Namiesto toho, aby zbavili svojich palestínskych nepriateľov ich zdrojov, riadia sa mystickým úvahám Šimona Pereza a najmä časťou jeho diela z roku 1993 The New Middle East (Nový Blízky východ), aby ich ekonomicky posilnili. Ako som uvádzal už v roku 2001, „posielať nepriateľovi zdroje, keď sa ešte stále bojuje – nie je dobrou myšlienkou.“
Namiesto toho, aby západné štáty, počnúc Izraelom, naďalej podporovali palestínsku agresivitu, mali by Palestínsku autonómiu odrezať od všetkých finančných zdrojov.
