Hoci sa protiteroristická politika Bushovej administratívy zdá byť na prvý pohľad tvrdá, dnu, v súdnej sieni sa vytráca. Systematicky favorizuje zahraničných teroristov, a nie americké obete teroru.
Pozrime sa na občiansky súdny proces, ktorý vznikol ako následok samovražedných bombových atentátov v septembri 1997 v Jeruzaleme. Hamas sa prihlásil k zodpovednosti za päť mŕtvych a 192 ranených, vrátanie niekoľkých Američanov. Pretože Hamas financuje Iránska islamská republika, päť zranených amerických študentov podalo žalobu vo veci odškodnenia.
Prísažné svedectvo expertov potvrdilo po štvordňovom súdnom jednaní zavinenie, čo viedlo sudcu Ricarda M. Urbina k tomu, že v súlade s Flatow Amendment of the Foreign Sovereign Immunities Act (Flatowov dodatok Zákona o zahraničnej vládnej imunite) a uložil iránskej vláde a jej jednotkám Revolučných gárd pokutu 251 mil. USD ako kompenzáciu a tzv. trestné odškodné (punitive damages).
Navrhovatelia sa snažili získať aktíva iránskej vlády v Spojených štátoch, v súlade s menej známym odsekom 201a Zákona o poistení proti rizikám terorizmu (Terrorism Risk Insurance Act) z roku 2002, ktorý stanovuje, že „Nehľadiac na akékoľvek ďalšie ustanovenie zákona ... v každom prípade, v ktorom osoba získa rozsudok proti teroristickej strane na základe žiadosti týkajúcej sa teroristického činu ... zablokované aktíva teroristickej strany ... budú vystavené exekúcii.“
 Antický iránsky fragment, podobný fragmentu zo súdneho sporu v prípade terorizmu. |
|
Strachman našiel len jedno významné miesto úkrytu iránskych vládnych peňazí: približne 150 000 USD v Bank of New York, na účte patriacom najväčšej iránskej banke Bank Melli, ktorý bol v plnom vlastníctve podporovateľov režimu. Keď ale navrhovatelia žiadali tieto prostriedky, BoNY podala na federálny súd žiadosť o to, aby rozhodol, ako majú naložiť so svojimi aktívami Bank Melli.
Problém obetí by v tomto prípade mohol byť jasný, ak americká vláda (1) bude pokladať Bank Melli za „zástupcu výhradného vlastníka“, iránskej vlády a (2) bude považovať túto vládu za „teroristickú stranu.“
To sa však nestalo, americké Ministerstvo spravodlivosti „podalo tento prípad ako amicus curiae (z lat. – priatelia súdu) – poradca, na podporu Bank Melli." Podľa hovorkyne Ministerstva financií tak urobilo preto, aby „zabezpečilo správnu interpretáciu“ amerických predpisov. Ukázalo sa, že správa tohto „poradcu“ ovplyvnila rozhodujúcim spôsobom sudkyňu v pojednávaní,Denisu Cote, ktorá brala postavenie Bank Melli a Ministerstva spravodlivosti in toto (ako celok) a v marci 2006 rozhodla proti tomu, aby boli finančné prostriedky pridelené obetiam. Tieto potom podali žiadosť na odvolací súd, tento však podporil Ministerstvo spravodlivosti a v apríli 2007 žiadosť odmietol.
Keď už sa financie Bank Melli nachádzali mimo nebezpečia, banka ich ihneď stiahla z BoNY a previedla ich z dosahu americkej jurisdikcie.
Príbeh tu však nekončí. Ministerstvo zahraničia 25. októbra oznámilo, že Bank Melli má byť v budúcnosti vylúčená z amerického finančného systému, pretože „poskytuje bankové služby subjektom, ktoré sú zahrnuté do iránskeho nukleárneho programu a programu balistických rakiet“, „napomáhaním množstvu nákupov citlivých materiálov.“ Zistilo tiež, že Bank Melli „poslala minimálne 100 miliónov USD“ iránskym teroristickým frontom, vrátane tých, ktoré cvičili členov Hamasu, ktorí sa dopustili bombových útokov v Jeruzaleme v roku 1997.
Tento nekompetentný hanebný čin – najprv Washington pomôže Bank Melli, a potom ju sankcionuje – poskytol dobrý vzor federálnym agentúram obhajujúcim pred súdom teroristov.
- Justícia sa pokúšala chrániť Teherán pred požiadavkami obetí z prípadu University of Chicago.
- Postavila sa proti prideleniu púhych 10 000 USD z iránskych finančných prostriedkov jednej z rodín obetí roku 1997 a keď rodina vyhrala okresný súd, odvolala sa proti rozsudku.
- Zakročila v prípade Ungar v. Hamas, aby zabránila pridelenie 5 miliónov USD z majetku Holy Land Foundation, texaskej organizácie stíhanej ako člena frontu Hamasu.
- V prípade Ungar v. PLO a PA ( Ungar versus Organizácia pre oslobodenie Palestíny a Palestínska autonómia) oslobodilo Ministerstvo zahraničia Organizáciu pre oslobodenie Palestíny keď sa Ungarovci pokúšali vymáhať 116 miliónov USA pred budovou PLO v Manhattane.
Nie je niečo hlboko chybné v tom, že americká vláda sa systematicky stavia na stranu teroristov a, podľa Strachmana, „ani raz nepodporila obete terorizmu pri získavaní ich rozhodnutí pred súdom?“ Môžeme len dúfať, že snahy dať do poriadku túto zle vedenú politiku si nevyžiadajú novú teroristickú katastrofu.
