Pribúdanie amerických jednotiek v Bagdade pokračuje, ale hlbšie štrukturálne problémy i naďalej sťažujú prítomnosť Američanov v Iraku. Túto ťažkú situáciu najvýraznejšie symbolizuje najväčšia priehrada v krajine, ktorá sa nachádza v blízkosti tureckých hraníc, 40 km severozápadne od mesta Mosul.
Hneď po obsadení Iraku v apríli 2003 sa v správe uvádzalo, že základy priehrady Mosul Dam sú „deravé ako sito a stoja pred kolapsom.“ A iba nedávno sa v i naďalej dôvernej správe federálnej agentúry U.S. Army Corps of Engineers uvádza, že „Priehrada je hodnotená tak, že má ročnú pravdepodobnosť zlyhania.“ Inými slovami, odborná skupina dôstojníkov zistila, že súčasná pravdepodobnosť zlyhania je „výnimočne vysoká.“ Senior poradca nazval priehradu „časovanou bombou, ktorá len čaká na to, kedy vybuchne.“
 Mosul Dam, predtým známej ako Saddámova priehrada (arabsky: "Sadd Saddam hrozí nebezpečenstvo kolapsu. |
|
Army Corps odhaduje, že záplavy by bezprostredne pripravili o život pol milióna ľudí a následky, ako je výpadok prúdu či sucho, by zapríčinili smrť mnohých ďalších. (Nie je žiadnou náhodou, že Irak bol miestom, kde bola postavená Noemova archa). Pravdepodobne by to bola najväčšia jednorazová strata ľudských životov v dejinách, spôsobená človekom.
Mnohí irackí oficiálni predstavitelia zachovávajú voči tomuto nebezpečiu ľahostajný postoj, čo tento problém ešte viac zhoršuje. Odmietajú napríklad odporúčania Army Corps vybudovať ďalšiu priehradu smerom po prúde, ktorá by slúžila ako rezerva a považujú ju za zbytočnú.
Ak by však prišlo ku katastrofálnemu zlyhaniu, koho by považovali za zodpovedného za takéto bezprecedentné straty na životoch? Samozrejme Američanov. Je to pochopiteľné, pretože Bushova administratíva vzala na seba celkovú opravu života Iračanov, vrátane priehrady Mosul Dam. Najmä, americkí daňoví poplatníci financovali pokusy o jej spevnenie zlepšenou injektážou, náklady predstavovali 27 miliónov USD. Mimoriadny generálny inšpektor pre obnovu Iraku však ohodnotil tieto snahy ako zle vykonané a neefektívne.
Masívne úmrtia Iračanov by určite splodili konšpiračné teórie o americkej zlomyseľnosti, podnietili by obrovskú zlosť voči americkej vláde a u samotných Američanov by inšpirovali hlboký pocit viny. Takéto výčitky a pocit viny by však vôbec neboli na mieste.
Dielo, ktoré pôvodne nieslo názov „Saddámova priehrada“, nebolo financované americkými peniazmi, ale saudskou a ďalšou arabskou pomocou. Nemecko-talianske konzorcium pod vedením Hochtief Aktiengesellschaft GmbH vybudovalo v rokoch 1981-1984 stavebné dielo za 1,5 miliardy USD. Malo to primárne politický cieľ, ktorým bolo posilnenie vlády Saddáma Husajna počas iránsko-irackej vojny. Inými slovami, priehrada nemá nič spoločné so Spojenými štátmi – nič pokiaľ ide o financovanie, výstavbu, či účel. Napriek tomu chybná americká politika z toho urobila príčinu amerického bolenia hlavy.
Mosulská priehrada replikuje nesmierne množstvo ďalších problémov irackého života, ktoré padli do lona Američanom (a omnoho menej ich koaličným partnerom), napríklad zabezpečovanie pohonnými látkami a elektrinou, fungovanie škôl a nemocníc, spravodlivý politický a právny systém a prostredie, bezpečné pred terorizmom.
Už od apríla 2003 som argumentoval v tom zmysle, že toto preberanie zodpovednosti za vnútorný politický život Iraku škodí rovnako Američanom, ako Iračanom. Zaťažuje Američanov nechcenými a zbytočnými stratami na životoch, finančnými záväzkami a politickým bremenom. Čo sa týka Iračanov, ako ukazuje príklad priehrady, podnecuje to ich nezodpovednosť s potenciálnymi ničivými následkami.
Potrebná je zmena kurzu, a to rýchla. Bushova administratíva musí vrátiť späť zodpovednosť za iracké závady, vrátane a špeciálne, pokiaľ ide o priehradu Mosul Dam. A čo viac, mala by zanechať hlboko chybný a naruby obrátený prístup „vojny ako sociálnej práce“, pri ktorom sú vojenské snahy USA posudzované primárne podľa benefitu, ktorý prinášajú porazenému nepriateľovi, namiesto Američanom.
