Nemoslimovia často prichádzajú s myšlienkou zakázať Korán, islam a moslimov. K príkladom z tohto mesiaca patria výzvy Geerta Wildersa, politického vodcu z Holandska, ktorý chce zakázať Korán – prirovnáva ho k Hitlerovej knihe Mein Kampf – ako aj dvoch austrálskych politikov, Pauline Hanson a Paul Green, ktorí požadujú moratórium na imigráciu moslimov.
Ako si môžeme vysvetliť tieto iniciatívy? Najprv trochu z histórie. Existuje precedens z dávnejších čias, keď netolerantné kresťanské vlády nútili moslimov konvertovať, výrazné to bolo v 16. storočí v Španielsku, a ďalšie silné podnecovanie ku konvertovaniu, najmä u elity, sa dialo v 16. A 17. storočí v Rusku. V novodobej histórii však v súvislosti so slobodou prejavu a náboženského vierovyznania ako základnými ľudskými právami, ochranou pred netoleranciou v zmysle zakazovania Koránu, islamu či moslimov, toto úsilie zlyháva.
V snáď najvážnejšom súčasnom prístupe k otázke zákazu Koránu argumentovala hinduistická skupina v rokoch 1984-85 tým, že islamské sväté písmo obsahuje „množstvo výrokov, ktoré sa v knihe znova a znova opakujú, a ktoré, vychádzajúc z náboženstva, podporujú disharmóniu, pocit nepriateľstva, nenávisti a zášte medzi odlišnými náboženskými komunitami a podnecujú k páchaniu násilia a narušovaniu verejného pokoja.“
Keď sa na súd dostala takáto požiadavka, známa ako „The Calcutta Quran Petition“, vyvolalo to vzbury a malo za následok úmrtia v Bangladéši. Tento prípad natoľko znepokojil New Delhi, že hlavný štátny zástupca Indie sa osobne podieľal na postupe, ktorého cieľom bolo brániť petícii, a nebolo žiadnym prekvapením, že bola zamietnutá.
 Pim Fortuyn (1948-2002) vyvinul najdôslednejšie úsilie, aby ukončil moslimskú emigráciu do Holandska. |
|
Koordinátor talianskej Nothern League Roberto Calderoli v roku 2005 napísal: „Kým islamisti nebudú pripravení zrieknuť sa tých častí tých častí svojej pseudopolitickej a náboženskej doktríny, ktorá glorifikuje násilie a utláčanie iných kultúr a náboženstiev, musí byť islam vyhlásený za protiprávny.“
Boris Johnson, člen britského parlamentu, v roku 2005 poukázal na to, že schválenie zákona Racial and religious Hatred Bill „musí znamenať zákaz čítania – na verejnosti i v súkromí – veľkého množstva pasáží zo samotného Koránu.“ Jeho upozornenie podnietilo moslimskú delegáciu k tomu, aby hľadala záruky, ktoré sa jej aj podarilo získať, od Ministerstva vnútra, že k takémuto zákazu nepríde. Patrick Sookhdeo z Ústavu pre štúdium islamu a kresťanstva (Institute for the Study of Islam and Christianity vyhlásil v roku 2006 jeden z prekladov Koránu – Ušľachtilý Korán: Nový preklad jeho významu do angličtiny (The Noble Koran: A New Rendering of its Meaning in English) - za zakázaný, pretože „hlása stratégiu vraždenia bezvercov a vedenia vojny proti nim.“
Vlády iných západných štátov boli svedkami menších úspechov: Nórska Kristiansand Progress Party sa pokúsila zakázať islam v roku 2004 a nemé občianske hnutie Bürgerbewegungen sa snažilo zakázať Korán v roku 2006, argumentujúc tým, že je nezlučiteľný s nemeckou ústavou. „Stop the islamification of Denmark“ požadovali začiatkom roka 2007 zakázanie častí Koránu a všetkých mešít, a označili ich za neústavné. Austrálski „Catch the Fire Ministries“ v roku 2004 argumentovali tým, že „Korán, pretože na mnohých miestach popiera kresťanskú doktrínu a je preto podľa zákona o blasfémii protiprávny.“
Aj inde autori prichádzali s podobnými požiadavkami. Alain Jean-Mairet zo Švajčiarska je stratégom dvojzložkového plánu, ľudového a právnického, ktorého cieľom je, aby „všetky islamské projekty vo Švajčiarsku nebolo možné uskutočniť.“ Vo Francúzsku si anonymný autor na webovej stránke Liberty Vox želá, aby bol islam zakázaný, a rovnako tak aj Warner Todd Huston v Spojených štátoch.
V roku 2006 hnutie V ako vendetta (V for Vendetta) predstavuje budúcnosť Veľkej Británie, v ktorej je Korán zakázaný.
A môj názor? Chápem naliehanie na vylúčenie Koránu, islamu a moslimov, vychádajúce z bázy bezpečnosti, ale takéto snahy sú príliš široké, odvrhujú inšpiratívne pasáže spolu s nežiadúcimi, reformátorov spolu s extrémistami, priateľov s nepriateľmi. Ignorujú tak možnosť pozitívnej zmeny.
Praktickejšou a viac cielenou by bola redukcia hrozieb džihádu a šarie zakázaním islamistických interpretácií Koránu, rovnako ako islamizmu a islamistov. Precedensy existujú. Korán, vydanie ktorého sponzorovali Saudi, bol stiahnutý zo školských knižníc. Kazatelia sú za ich interpretáciu Koránu uvrhovaní do väzenia. Extrémne verzie islamu sú trestne stíhané. Organizácie sú postavené mimo zákona. Politici sú vyzývaní, aby islamistov donútili opustiť ich krajiny.
Islam nie je nepriateľom, ale islamizmus ním je. Tolerujme umiernený islam, ale vytrhajme z koreňov jeho radikálny variant.
