Ako sa vyvíja vojna proti teroru? Mohli by sme si myslieť, že absencia úspešných dramatických teroristických operácií namierených proti Západniarom, ktorá trvala až do londýnskych bombových útokov v júli 2005, môže byť povzbudzujúca. Prevláda ale skleslá atmosféra. Výsledky v súčasnosti najpublikovanejšieho prieskumu realizovaného u 108 amerických odborníkov, vrátane mňa, uverejnené v Foreign Policy Magazine ukázali, že iba 6% opýtaných súhlasí s tým, že „Spojené štáty vyhrávajú vojnu proti teroru.“ Vysoké číslo, 84%, s týmto výrokom nesúhlasí.
Tento negativizmus odráža dvojitú realitu: Islamizmus (mimo Iránu) sa všade rozširuje, zatiaľ čo civilizovaný svet robí vážne chyby – sebaobviňuje sa za moslimskú nenávisť, podhodnocuje a robí ústupky nepriateľovi. Niekoľko trendov:
- Vlády vyjednávajúce s islamistickými teroristickými organizáciami ako je Hizballáh a Hamas.
- Vedúce inštitúcie (tlač, akademická obec, atď.) akceptujúce nenásilných islamistov ako časti riešenia.
- Ľavica spolupracujúca s islamizmom proti svojim kapitalistickým/judaikresťanským oponentom.
Existujú však aj dobré správy z vojny, a týkajú sa vzdelávania a šírenia vedomia o narastajúcom počte ľudí na Západe, špeciálne pravicovo orientovaných, o povahe vojny a nepriateľa. Američania čítajú knihy, pozerajú dokumentárne relácie, sledujú správy a aktívne sa zapájajú.
Napríklad výraz „vojna proti teroru“, ktorý bol pred šiestimi rokmi široko akceptovaný, je teraz všeobecne považovaný za zastaralý, pretože mieša spolu taktiku s nepriateľom, (napriek tomu sa kvôli nedostatočnému konsenzu v otázke jeho nahradenia iným termínom naďalej používa).
Rovnako dnes žiadny vysoký americký predstaviteľ nezopakuje nič podobné, ako urobil vtedajší minister zahraničia Powell na druhý deň po 11. septembri 2001, že teroristické útoky „nemáme považovať za niečo, čo urobili Arabi alebo vyznávači islamu, ale za niečo, čo urobili teroristi.“
Namiesto toho, aby odmietli takéto nezmysly, debatujú konzervatívci o otázkach, ktoré sotva existovali pred 11. septembrom, ale prinášajú podrobné pozorovania pre ich politické implikácie. Na jednej strane stoja tí z nás, ktorí vidia situáciu tak, že moslimský svet prechádza dočasnou krízou a hľadajú cesty, aby pomohli modernizovať toto náboženstvo tak, aby sa moslimovia mali dobre. Na druhej strane sú tí, ktorí nazerajú na islam ako na nenapraviteľný kult smrti a snažia sa zakázať islam a oslobodiť sa od moslimov.
 Správa NYPD |
|
New York City Police Department uverejnil minulý mesiac pôsobivú správu „Radicalization in the West: The Homegrown Threat“ (Radikalizácia na Západe: Domáca hrozba), ukazujúcu, že terorizmus je výsledkom islamských intelektuálnych predchodcov. Z čoho potom, podľa NYPD pochádza proces radikalizácie? „Džihádistická ideológia, alebo ideológia džihád-salafi je hnacím motorom, ktorý motivuje“ mladých moslimov narodených na Západe k tomu, aby sa zapájali do terorizmu proti svojim vlastným krajinám.
Pred šiestimi rokmi by žiadna policajná správa neuviedla takýto výrok – a už vôbec by nepoužila termín ako „ideológia džihádu–salafi.“ Zaujímavé je, že NYPD pripúšťa, že potreboval určitý čas na dosiahnutie takejto úrovne sofistikovanosti. „Tam, kde sme kedysi museli definovať prvotný indikátor hrozby, miesto, kde terorista alebo skupina teroristov môže v skutočnosti plánovať útok, musíme teraz presunúť ohnisko pozornosti na omnoho skoršie štádium,“ keď sa proces radikalizácie začína.
Liberálni komentátori namiesto toho, aby podnikali takéto kroky, opakujú nepresné tvrdenia o tom, že „všetci Američania“ trpia „obrovskou a hlbokou ignoranciou otázok týkajúcich sa islamu (ako sa ironicky obrátil prezident Union of Reform Judaism, rabín Eric Yoffie na islamistické zhromaždenie.
Výsledok „vojny proti teroru“ bude podľa mňa menej súvisieť so zásadným prelomom v avionike či prevratom v tajných službách, než so stupňom, do ktorého civilizovaní ľudia pochopia povahu svojho nepriateľa a spoja sa, aby s ním bojovali. Znamená to, že je potrebné, aby si liberáli pamätali, že, ako uviedol Salim Mansur: „Liberálna demokracia je nemenej ozbrojenou ideológiou, než je ideológia islamistická.“ Čo prinesie budúcnosť: slogan z roku 2001 „United We Stand“ (Stojíme zjednotení) alebo viac dnešného delenia na frakcie?
Odpoveď by mohla byť veľmi rozhodná. Historické záznamy mi dávajú niekoľko príčin na to, aby som bol optimistický, pretože až doteraz mali západné demokracie prevahu. A v záujme toho, aby to pokračovalo, učenie sa o islame a moslimoch bude časťou prípravy rekvizít.
