Navigovanie svárlivého priebehu emigračnej politiky nikdy nie je jednoduché, špeciálne pre iránsku opozičnú skupinu, známu ako Mujahedeen-e Khalq (MEK), alebo People's Mujahedeen of Iran (Ľudoví mudžahedíni Iránu, PMOI)). Stručne povedané, podvodnícky režim ropného štátu, proti ktorému stojí v opozícii, naháňa strach polovici Západu a priťahuje tú druhú, a skupinu samotnú obviňuje z toho, že je marxisticko-islamistickým kultom vo výslužbe.
Tieto prekážky však nebránia MEK v tom, aby vytrubovala, že islamizmus je novou celosvetovou hrozbou, poskytuje dôležité spravodajské služby Západu – napríklad o iránskom nukleárnom programe – naháňa strach teheránskemu režimu a inscenuje okázalé prejavy solidarity s anti-režimom.
 Účastníci manifestácie skupiny Mujahedeen-e Khalq neďaleko Paríža 30. júna búrlivo vítali Maryam Rajavi. |
|
Stretnutie prinieslo niekoľko postrehov: Po prvé, povrchná produkcia, so štipkou amerických politických zvyklostí (balóniky a ozdobné serpentíny splývajúce z podvalov, televízna sekvencia lídrov prichádzajúcich v kavalkáde – bola zameraná hlavne na publikum nachádzajúce sa mimo haly, najmä v Iráne.
Po druhé, táto udalosť mala dva očividné ciele: pripomenúť Iráncom, že existuje alternatíva k dnešnej teokracii, a tlačiť na Európsku úniu, aby vymazala MEK zo svojho zoznamu teroristických skupín. Hudobná časť určená Iráncom obsahovala krásne dievčatá (pre nich odvážne oblečené) do západniarskych šiat. Pre Európanov to bola Le chant des partisans (Pieseň partizánov – hymna francúzskeho odporu počas Druhej svetovej vojny).
Po tretie, v hĺbkovej analýze, v ktorej sa nehovorí o Spojených štátoch ani o Izraeli, je v hlavnom prejave političky z Blízkeho východu niečo mimoriadne zriedkavé. Nezmieňuje sa o konšpiračnom myslení, čo je v prípade iránskeho politika veľmi vítanou zmenou.
A nakoniec, žiadna opozičná skupina na svete nedokáže vystupovať natoľko impresívne, predvádzať svaly, ako to robí MEK, so svojimi tisíckami prívržencov, množstvom mladých a zoznamom hodnostárov.
 Mladé speváčky na manifestácii skupiny Mujahedeen-e Khalq neďaleko Paríža 30. júna. Mnohí účastníci mali oblečené vesty na ktorých bolo napísané heslo "Notre choix, Maryam Rajavi," (Naša voľba, Maryam Rajavi) odkaz na líderku MEK. |
|
Bohužiaľ Západniari v súčasnom období nemôžu kvôli rozhodnutiu Clintonovej vlády z roku 1997 spolupracovať s MEK. O päť rokov neskôr toto rozhodnutie potvrdila Európska únia aby poskytla úplatok mullahom a vyhlásila MEK za teroristickú skupinu, čím ich postavila na úroveň al-Kájdy, Hamasu a Hizballáhu. Portugalský člen Európskeho parlamentu Paulo Casaca poznamenáva, že „Je verejne známe, že predstavitelia oboch strán Atlantiku tvrdia, že jedinou príčinou, kvôli ktorej bola skupina umiestnená na zoznam teroristických skupín bola predovšetkým snaha vyslať „gesto dobrej vôle“ iránskemu režimu.“
MEK nepredstavujú nebezpečie pre Američanov ani pre Európanov, a to už celé desaťročia. Nebezpečie predstavujú pre zhubný, agresívny teokratický režim Teheránu. Prospešnosť MEK pre západné štáty sa prejavuje v nekonzistentnom, dokonca protikladnom postoji americkej vlády voči tejto skupine počas uplynulého desaťročia. Zábavná situácia nastala v roku 2003, keď minister zahraničia Colin Powell ostro písomne pripomenul vtedajšiemu ministrovi obrany Donaldovi Rumsfeldovi, že o 3 800 vojakoch v Camp Ashraf v Iraku sa predpokladalo, že sa s nimi bude zaobchádzať ako so zajatcami a nie ako spojencami.
Vôbec však nebude zábavné, ak sa bude americká prítomnosť v Iraku postupne znižovať a tisícky neozbrojených členov MEK budú vydané na milosť pro-teheránskemu režimu v Bagdade. I keď oneskorene, musí Bushova administratíva pristúpiť k trom krokom. Po prvé, nechať členov MEK opustiť Camp Ashraf humánnym a bezpečným spôsobom. Po druhé, musí organizáciu vymazať z teroristických záznamov, oslobodiť ich, čo by znamenalo výzvu Irackej islámskej republike. Po tretie, využiť skutočnosť, že režim má nadmerné obavy z MEK.
Ako som spolu s Patrickom Clawsonom navrhoval už pred štyrmi rokmi, „V snahe zabrániť mullahom v tom, by podnikali nepriateľské kroky (podpora terorizmus voči koaličným jednotkám v Iraku, výroba nukleárnych zbraní), by sa mohlo ukázať ako vysoko efektívne zastrašovanie americkými mítingami MEK alebo poskytovanie pomoci verejnej kampani namierenej proti režimu.“
Je to dobrá rada, avšak na to, aby sme čakali ďalšie štyri roky, už niet času.
