Jednou z najväčších záhad novodobého Blízkeho východu je príčina, pre ktorú sa pred štyridsiatimi rokmi, ktoré uplynú na budúci týždeň, odohrala Šesťdňová vojna. Ani Izrael, ani jeho arabskí susedia nechceli a neočakávali v júni 1967 boj, medzi historikmi panuje súhlasný názor, že nechcený boj bol výsledkom sekvencie náhod.
V snahe konfrontovať teóriu nehody a poskytnúť prijateľné vysvetlenie príčiny vojny začneme manželským párom Isabellou Ginor a Gideonom Remezom. Ako naznačujú už v titule svojej knihy Foxbats over Dimona: The Soviets' Nuclear Gamble in the Six-Day War (Foxbaty nad Dimonou: Nukleárny hazard Sovietov počas Šesťdňovej vojny, Yale University Press), sa snažia dokázať, že vznikla na základe plánu sovietskeho politbyra na vyradenie izraelského nukleárneho zariadenia v Dimone ako aj ašpirácií krajiny týkajúcich sa vyvíjania nukleárnych zbraní.
Text predstavuje riešenie tajomstva, súhrnné informácie z rozsiahlych zdrojov, krok za krokom sprevádza čitateľa argumentami a prináša intuitívne presvedčivý námet, ktorý musíme brať vážne. V podstate znie asi takto:
Izraelský komunistický vodca Moshe Sneh (a otec súčasného námestníka ministra obrany Ephraima Sneha) povedal v decembri 1965 sovietskemu veľvyslancovi, že poradca premiéra ho informoval o „zámeroch Izraela vyrobiť si vlastnú atómovú bombu.“ Leonid Brežnev a jeho kolegovia zobrali túto informáciu smrteľne vážne a rozhodli sa – tak ako rozhodli Izraelčania v roku 1981 o Iraku a ako v roku 2007 rozhodnú možno o Iráne – prerušiť tento proces leteckými útokmi.
Namiesto toho, aby to urobila priamo, Moskva zosnovala komplexný plán, ako nalákať Izraelčanov na to, aby začali vojnu, ktorá sa skončí sovietskym útokom na Dimonu. Vojensky sa Kremeľ pripravil tak, že Izrael obklopil armádou vojska vyzbrojeného nukleárnymi zbraňami v oblasti Stredozemného a Červeného mora, na pevnine v blízkosti rozmiestnil materiál a vycvičené vojenské jednotky s očakávaním, že ich použije. Snáď najzarážajúcejšia informáciou v knihe Foxbats over Dimona sa týka detailných plánov útokov sovietskych vojenských jednotiek na izraelské teritórium, špeciálne na bombardovanie ropných rafinérií a zásobníkov, a oslovenie izraelských Arabov. Nemenej prekvapujúcim je to, čo sa dozvedáme, a síce že prieskumné lietadlá MiG-25s ("Foxbaty“), ako je uvedené v titule, v máji 1967 priamo obleteli reaktor v Dimone.
Po politickej stránke plán pozostával z falšovania správ tajnej služby o izraelskej hrozbe Sýrii, čím podnecoval egyptské, sýrske a jordánske vojenské jednotky k tomu, aby vstúpili do vojnového stavu. Egyptský prezident Gamal Abdel Nasser v súlade s tým, ako ho inštruovali jeho sovietski páni, sa pohol so svojimi vojenskými jednotkami proti Izraelu, odstránil stanoviská vojenských jednotiek Spojených národov a zablokoval kľúčovú námornú trať do Izraela – tri kroky, ktoré spoločne donútili Izrael k obrane v stave najvyššej pohotovosti. Pretože neboli schopní udržať takýto stav na dlhú dobu, udreli ako prví a tým, ako sa zdalo, spadli do pasce Sovietov.
Potom však izraelská obrana urobila niečo prekvapujúce. Namiesto toho, aby bojovala, ako očakávali Sovieti, nerozhodný boj a rýchlo vybojovala to, čo ja nazývam „najohromujúcejším víťazstvom v análoch vedenia vojny.“ S použitím čisto konvenčných prostriedkov jej vojská porazili v priebehu šiestich dní tri nepriateľské arabské štáty a zabránili tak sovietskej invázii, od ktorej muselo byť upustené.
Toto fiasko spôsobilo, že premyslený plán Sovietov vyzeral byť neschopný a Moskva sa pochopiteľne rozhodla zakryť svoju vlastnú úlohu v riadení vojny (šlo o jej druhý strategický debakel v priebehu jedného desaťročia – prvým bol pokus o rozmiestnenie rakiet na Kube). Toto ututlanie bolo natoľko úspešné, že zodpovednosť Moskvy za Šesťdňovú vojnu zmizla z histórie konfliktu. Expert na túto vojnu, Michael Oren potom iba chladne prijal tézu, ktorú vyslovili Ginor-Remez a povedal, že nenašiel „žiadne dokumentárne dôkazy na jej podporu.“
Ak aj kniha Foxbats over Dimona nepredstavuje definitívne slovo, poskytuje živú, vzrušujúcu interpretáciu, do ktorej sa môžu zahryznúť ďalší, s mnohými dôsledkami. Dnešný arabsko-izraelský konflikt, ktorého ohnisko je sústredené na teritória, ktoré boli získané v roku 1967, sprevádzaný zhubným antisemitizmom, je do značnej časti dôsledkom rozhodnutia Kremľa, ktoré bolo prijaté pred štyrmi desaťročiami. Celé toto cvičenie bolo zbytočné, pretože izraelské vlastníctvo atómových zbraní malo na Sovietsky zväz, ktorý zanikol v roku 1991, dovtedy iba ohraničený vplyv. A, ako poznamenávajú autori, nostalgia 21. storočia týkajúca sa predpokladanej stability studenej vojny je do značnej miery iluzórna.“
A nakoniec, ako by vyzerala situácia, keby sa pred štyridsiatimi rokmi Sovietmi sprostredkovaná Šesťdňová vojna nebola uskutočnila? Akokoľvek zle vyzerajú okolnosti v súčasnosti, bez tohto ohromujúceho víťazstva Izraela by boli ešte horšie.
