V noci z 3. na 4. septembra sa neďaleko Ramalláhu na Západnom brehu stalo niečo, čo niektorí pozorovatelia nazývajú pogromom. Pätnásť mladých moslimov z dediny Dair Jarir besnilo v dedine Taybeh, susednej kresťanskej dedine, ktorá má 1 500 obyvateľov.
Aká bola príčina tohto útoku? Dvadsaťtriročná moslimská žena Hiyam Ajaj z Dair Jarir sa zamilovala do svojho šéfa – kresťana Mehdi Khouriyyeho, majiteľa obchodu v Taybehu. Tento pár dva roky udržiaval tajnú milostnú aféru a dievča v marci 2005 otehotnelo. Keď sa členovia jej rodiny dozvedeli o jej stave, zavraždili ju. Toto sa stalo okolo 1. septembra. Dokonca, nespokojní s touto „vraždou v mene cti“ – pretože islamský zákon striktne zakazuje nemoslimským mužom udržiavať sexuálne vzťahy s moslimskými ženami – muži z rodiny Ajaj sa rozhodli pomstiť Khouriyyemu a jeho rodine.
Urobili tak o dva dni neskôr pri útoku na Taybeh. Muži z rodiny Ajaj a ich priatelia vtrhli do domov a kradli nábytok, šperky a elektrické spotrebiče. Do niekoľkých budov hodili Molotovov koktail a iné obliali petrolejom a potom ich zapálili. Škody boli napáchané najmenej v 16 domoch, niektorých obchodoch a farmách a na čerpacej stanici. Útočníci vandalizovali autá, podnikli rozsiahle drancovanie a zničili sochu Svätej panny Márie.
„Bolo to ako vojna,“ uviedol pre Jerusalem Post jeden z obyvateľov dediny Taybeh. Trvalo hodiny, kým prišli bezpečnostné zložky Palestínskej autonómie a požiarnici. Pätnásti útočníci boli zadržaní len na pár hodín, potom boli prepustení na slobodu, zatiaľ čo Khouriyyeho palestínsko – arabská polícia zatkla, držala ho vo väzbe a (ako uvádza jeho rodina) opakovane ho bila.
Ako uvádza spravodajský servis Adnkronos International, „skutočnosť, že moslimskí agresori boli prepustení, zatiaľ čo kresťanský majiteľ pánskeho krajčírstva je stále vo väzbe, pre palestínskych kresťanov najlepšie symbolizuje ľahostajnosť Palestínskej autonómie k ťažkému osudu palestínskych kresťanov, v najhoršej miere ukazuje, že drží stranu proti nim.“
Bratranec Suleiman Khouriyye ukazuje na svoj vyhorený dom. „Urobili to preto, že sme kresťania. Urobili to preto, lebo sme slabší,“ hovorí rodina Khouriyyovcov a ďalší, pripomínajúc skandovanie útočníkov "Allahu Akbar" (Allah je veľký) a protikresťanské heslá: „Upáľte neveriacich, upáľte križiakov“. Jeden z neľútostných bratrancov Hiyam Ajaj odpovedal, „Spálili sme ich domy, pretože zneuctili našu rodinu, nie preto, že sú kresťania.“
Tento útok je časťou širšieho vzorca. Podľa Pierbattistu Pizzaballa, katolíckeho kustóda Svätej zeme utrpeli kresťania v Betlehemskom regióne v období rokov 2000-2004 93 prípadov bezprávia. Najhorším z nich bol prípad z roku 2002, keď moslimovia zavraždili dve sestry Amreové vo veku 17 a 19 rokov, keď ich označili za prostitútky. Posmrtná obdukcia však ukázala, že tieto dve tínedžerky boli pannami – a boli mučené v oblasti genitálií.
„Takmer každý deň – opakujem, takmer každý deň – sú naše spoločenstvá v tomto regióne vystavené útlaku islamských extrémistov,“ hovorí Pizzaballa. „ A ak nejde o členov Hamasu alebo Islamského džihádu, ide o zrážky s ... Palestínskou autonómiou.“ Okrem islamistov sa hovorí aj o pôsobení „moslimskej Pozemkovej mafie“ (Muslim Land Mafia). Za spoluúčasti Palestínskej autonómie ohrozuje kresťanov, ich pôdu, a majiteľov domov, a často dosiahnu svoj cieľ a prinútia majiteľov vzdať sa svojho vlastníctva.
Kampaň prenasledovania bola úspešná. Tak ako narastá objem kresťanskej populácie v Izraeli, v palestínskej autonómii výrazne klesá. Betlehem a Nazaret, ktoré boli historickými kresťanskými mestami počas takmer dvoch milénií, sú teraz predovšetkým moslimské. Kresťania v roku 1992 prevyšovali počet moslimov v Jeruzaleme, dnes tvoria púhe 2 % populácie tohto mesta.
„Je kresťanský život v rodisku kresťanstva odsúdený na to, aby tu zostali prázdne cirkevné budovy a cirkevná obec bez svojho stáda ovečiek“? Túto otázku kladie Daphne Tsimhoni v Middle East Quarterly. Je ťažké predstaviť si, čo by mohlo zabrániť takémuto chmúrnemu vývoju v budúcnosti.
Jedným z faktorov, ktorý by mohol zabrániť takémuto skľučujúcemu výsledku, je prístup protestantských cirkví – ktoré by si za svoj hlavný program zvolili otvorené odmietanie palestínskych moslimov za mučenie a vyháňanie palestínskych kresťanov z krajiny. Až do dnešného dňa ale nanešťastie episkopálna, evanjelicko-luteránska, metodistická a presbyteriánska cirkev, rovnako ako unitári (United Church of Christ) tento problém ignorovali.
Namiesto toho si vybrali pre seba príjemnejšiu cestu ventilovania svojho morálneho pobúrenia nad tým, že Izrael sa správa ako postranný divák, a dokonca stiahli z izraelských bánk svoje investičné fondy. Ich posadnutosť Izraelom a skutočnosť, že mlčia o príčinách toho, že kresťanstvo vo svojom rodisku vymiera, možno len žasnúť nad tým, čo by ich dokázalo zobudiť.
