Po takmer šesťdesiatich rokoch držania sa stranou sa tretí a posledný nepriateľ Izraela môže zapojiť do boja.
Spojené štáty sú pre Izrael nepriateľom číslo 1. Po vyhlásení nezávislosti v máji 1948 obsadilo Izrael päť zahraničných ozbrojených armád. Všetky závažnejšie vojny, ktoré potom nasledovali – 1956, 1967, 1970, 1973 – zavliekli Izraelcov do vojny so susednými armádami, vzdušnými silami a vojnovým loďstvom. Dnes najväčšie nebezpečenstvo predstavujú zbrane hromadného ničenia v Iráne a Sýrii. Egypt stále viac predstavuje všeobecné vojnové nebezpečie.
Palestínci žijúci v zahraničí sú nepriateľom číslo 2. Po roku 1948 boli na dve desaťročia zatlačení do úzadia a do centra diania sa dostali s Jásirom Arafatom a Organizáciou za oslobodenie Palestíny. Libanonská vojna v roku 1982 a dohoda z Oslo v roku 1993 potvrdila ich centrálnu úlohu. Palestínčania žijúci v zahraničí dodnes zostávajú aktívnou hrozbou kvôli svojmu terorizmu, strelám dopadajúcim na Sderot a celosvetovej kampani public relations zameranej na odmietanie.
Moslimskí občania v Izraeli, v angličtine zvyčajne označovaní za izraelských Arabov, predstavujú nepriateľa číslo 3. (Ja sa však sústreďujem na moslimov, a nie na Arabov, pretože arabsky hovoriaci kresťania a Drúzovia sú vo všeobecnosti menej nepriateľskí).
Izraelskí moslimovia sa vyvíjali z nenápadného množstva obyvateľov, v roku 1949 tvoril objem populácie 111 000, čo predstavovalo 9 percent izraelskej populácie. V roku 2005 sa tento objem desaťnásobne zvýšil, na 1 141 000, čo predstavuje 16 percent populácie. Okrem týchto vysokých čísel, využili plné výhody izraelskej otvorenej modernej spoločnosti na to, aby sa z malej poslušnej populácie, ktorá nemala žiadneho vodcu, zmenili na silnú sebavedomú komunitu, medzi vodcov ktorej patria sudca Najvyššieho súdu Salim Joubran, veľvyslanec Ali Yahya, členovia parlamentu, akademici a podnikatelia.
Tento nárast, spolu s ďalšími faktormi – nepriateľmi číslo 1 a 2 vo vojne s Izraelom, zintenzívnením väzieb so Západným brehom, vzplanutím radikálneho islamu a Libanonskou vojnou v polovici roku 2006 – povzbudili moslimov k tomu, aby odmietali izraelskú identitu a obrátili sa proti štátu. Dokazuje to ich hlučné oslavovanie najväčších nepriateľov Izraela ako aj narastajúca nenávisť moslimov voči židom v Izraeli. Len v tomto mesiaci vyplienili moslimovia židovskú náboženskú školu v Acre a takmer zavraždili farmára v údolí Jezreel. Desaťročný chlapec bol uväznený za plánovanie samovražedného atentátu na hotel v Nazarete.
Toto nepriateľstvo bolo kodifikované v pôsobivom dokumente The future vision of Palestinian Arabs in Israel (Budúca vízia Palestínskych Arabov v Izraeli), ktorý bol vydaný začiatkom decembra. Vydalo ho Mossawa Center v Haife – ktoré je financované americkými židmi – a podporované mnohými štátnymi predstaviteľmi, a jeho extrémizmus môže znamenať obrat pre izraelských moslimov. Dokument odmieta židovskú povahu Izraela a trvá na tom, aby sa krajina stala bi-národným štátom, v ktorom palestínska kultúra a moc sú si úplne rovné.
Predstava „“spoločnej domoviny“ v dokumente znamená, že židovský a arabský sektor si budú vždy riadiť svoje vlastné záležitosti a majú právo veta na niektoré rozhodnutia toho druhého. Budúca vízia požaduje ustanovenie zástavy a hymny, zrušenie Zákona o práve na návrat z roku 1950, ktorý automaticky garantuje priznanie izraelského občianstva každému Židovi, a pozdvihuje arabčinu na úroveň hebrejčiny. Žiada oddelené reprezentácie Arabov na medzinárodných fórach. Najvýraznejšia zmena spočíva v tom, že štúdia by ukončila sionistické výdobytky suverénneho židovského štátu.
Nie je žiadnym prekvapením, že židovskí Izraelčania reagovali negatívne. V denníku Ma’ariv odmietol Dan Margalit izraelských Arabov ako „nemožných“. V Ha'aretz interpretoval Avraham Tal požiadavky, ako napríklad úmyselné pokračovanie v konflikte, dokonca i v prípade, že budú urovnané externé konflikty Izraela, ako požiadavky prekračujúce všetky medze. Izraelský podpredseda vlády Avigdor Lieberman implicitne odmieta samotné predpoklady dokumentu. „Aká je v tom logika,“ cituje ho The New York Sun, vytvoriť 1 ½ krajiny pre Palestínčanov (narážka na to, že Palestínska autonómia sa stane nezávislým štátom) a „polovica krajiny bude pre židovský národ?“
Lieberman chce obmedziť izraelské občianstvo na tých, ktorí podpíšu vyhlásenie o lojalite k izraelskej zástave a hymne, a budú pripravení zúčastniť sa vojenskej služby alebo jej ekvivalentu. Tí, ktorí ho odmietnu podpísať – či už moslimovia, vyhranení ľavičiari, príslušníci Haredi, alebo iní – môžu zostať ako stáli obyvatelia, so všetkými výdobytkami izraelského bydliska, dokonca môžu voliť či kandidovať do lokálneho zastupiteľstva (privilégium, ktoré požívajú v súčasnosti ne-arabskí obyvatelia Jeruzalema). Boli by však vylúčení z hlasovania v celonárodných voľbách alebo z kandidovania na funkciu na takejto úrovni.
Diametricky sa odlišujúce návrhy Future Vision od návrhov Liebermana predstavujú otváraciu ponuku dlhého procesu rokovaní, ktorý užitočne upriami pozornosť na tému, doteraz stojacu bokom. Pred Izraelčanmi stoja tri brutálne jednoduché možnosti výberu: Buď sa židovskí Izraelčania vzdajú sionizmu, alebo budú moslimskí Izraelčania sionizmus akceptovať, či –moslimskí Izraelčania nezostanú už ďalej v Izraeli. Čím skôr Izraelčania vyriešia tento problém, tým lepšie.
