Publikácia Iraq Study Group Report, ktorú pozliepali dokopy desiati jednotlivci, postrádajúci odborné znalosti o Iraku, pritiahla pozornosť k doterajšej zlyhávajúcej americkej politike na Blízkom východe a chráni si ju ako svätostánok súčasnej politiky.
Omnoho dôkladnejšie, pokiaľ ide o americkú úlohu v Iraku, správa nezmyselne stojí na polceste k rozhodnutiu, či vojenské jednotky zostanú alebo odídu, bez toho, že by niekedy zisťovala podstatu toho, že americká vláda preberá zodpovednosť za jednotlivé problémy v krajine, ako napríklad zakladanie projektov pre verejnosť. Namiesto toho správa bezmyšlienkovite akceptuje strategické predpoklady a taktiku vykrúcania sa poznámkami na okraj.
V správe sa nachádza nezmyselne dlhý zoznam 79 odporúčaní. Tieto obsahujú také skvosty, ako preniesť rozhodovanie o budúcnosti Iraku na Organizáciu islamskej konferencie (Organization of the Islamic Conference) alebo Arabskú ligu (Arab League) (č. 3), ktorá je sponzorovaná Saudskou Arábiou. Ďalšie odporúčanie vypracovala Iracká medzinárodná podporná skupina (Iraq International Support Group), ktorá má zahŕňať Irán, Sýriu (č. 5) a generálneho sekretára Spojených národov (č. 7).
Ďalšie brilantné odporúčania vyzývajú Bezpečnostnú radu Spojených národov k tomu, aby sa zaoberala iránskym nukleárnym problémom (č. 10) a podpornú skupinu k tomu, aby presvedčila Teherán, aby „podnikol špecifické kroky na zlepšenie situácie v Iraku (č. 11).“ No iste. Iránsky režim, predstavy jeho prezidenta o „svete bez Ameriky“, zachránia krk Washingtonu. Takéto rady zaváňajú tým, čo Jerusalem Post nazýva „ohromujúcou naivitou“ či v horšom prípade príšernou hlúposťou.
Samozrejme, tí s úzkoprsými názormi vyhlasujú, že problém Iraku je „spletito pospájaný“ s arabsko-izraelským konfliktom – takže takto úplne rovnako opakuje chybu z roku 1991, na ktorej čele stál spolupredseda James Barker III. Ten sa vtedy rozhodol vzdať sa Perzského zálivu a obrátiť svoju pozornosť na Palestínčanov, ponechávajúc tak Saddáma Hussejna pri moci na ďalšie desiatky rokov, čím priamo prispel k súčasnému zmätku. V novej správe volá Baker spolu so svojimi kolegami po Palestínskom štáte (č. 12) a rovnako požaduje, aby finálne riešenie poskytlo Palestínčanom „právo na návrat“ (č. 17) - Zákon o odstránení židovského štátu. Nekompromisne požadujú, aby „Izraelčania vrátili Golanské výšiny“, za čo ako náhradu získajú bezpečnostnú garanciu Spojených štátov (č. 16).
Okrem úžasom napĺňajúcej domýšľavosti tohto olympského vyhlásenia by sme sa mohli tiež začať čudovať, ako môže byť práve iracká občianska vojna ukončená k spokojnosti Palestínskych Arabov. Alebo prečo nevyriešený arabsko-izraelský konflikt je ešte stále pre Irak relevantný, než azerbajdžansko-arménsky konflikt, ktorý sa Iraku týka bližšie.
 James A. Baker, III, inštruuje prezidenta, ako využiť správu "Iraq Study Group." |
|
Celkovo správa Iraq Study Group Report poskytuje unikátnu kombináciu byrokratickej opatrnosti, falošného stránenia, banálnych analýz a konvenčného klišé.
Hoci tlač podľa slov Daniela Henningera z Wall Street Journal reagovala na tieto bláboly „neurotickým jasaním“, Robert Kagan a William Kristol ich považujú za „už na prvý pohľad mŕtve“, a iracký prezident Jalal Talabani ich nazval „ mŕtvolou vo vode“. Je možné len dúfať, že majú pravdu, že prezident Bush ignoruje tieto odporúčania , a že tento „nový rúž pre veľmi staré prasa“ (Spencer Ackerman) rýchlo zmizne z očí.
Neznamená to, že by sa Bush mal „držať kurzu“, pretože tento kurz nefunguje. Objavilo sa množstvo kreatívnych myšlienok u jednotlivcov, ktorí majú znalosti o Iraku, ktorí sympatizujú s cieľom vlády – vybudovaním slobodného, demokratického a prosperujúceho Iraku, a neláka ich to, aby videli svoju úlohu v akomsi nácviku sebavyniknutia. Biely dom by mal týchto ľudí pozvať na brainstorming, diskusiu, a objavenie niektorých užitočných myšlienok o budúcej úlohe Ameriky v Iraku.
Takýto krok znamená rozlúčenie sa s prezidentskými tradíciami, ktoré siahajú späť najmenej do roku 1919, a ktoré ja nazývam „know-nothing“ (ignorancia, agnosticizmus) Diplomacie Blízkeho východu. Woodrow Wilson podľa slov jedného z poradcov vymenoval dvoch úplne nekvalifikovaných Američanov za vedúcich vyšetrovacej komisie pre Levant preto, lebo „mal pocit, že obaja muži sú dôkladne kvalifikovaní na to, aby šli do Sýrie, pretože o nej nič nevedia.“ Tento „know-nothing“ prístup zlyhal v Amerike pred 87 rokmi a teraz zlyhal znovu.
