V nedávnom prieskume verejnej mienky, ktorého sa zúčastnilo tisíc Egypťanov starších ako 18 rokov, nazvalo deväťdesiatdva respondentov Izrael nepriateľským štátom. Naopak, len skromné dve percentá považujú Izrael za „priateľa Egypta“.
Tieto nepriateľské postoje zvyknú byť vyjadrené rôznymi spôsobmi, vrátane populárnej piesne s názvom „I Hate Israel“ (Nenávidím Izrael), jedovatých antisemitských politických karikatúr, bizarných konšpiračných teórií a teroristických útokov na návštevníkov z Izraela. Vedúce egyptské demokratické hnutie Kifaya nedávno zahájilo iniciatívu v snahe získať milión podpisov na petíciu, požadujúcu zrušenie mierovej zmluvy medzi Egyptom a Izraelom, ktorá bola uzavretá v marci 1979.
Egyptská vláda okrem toho dovolila prepašovať do Gazy veľké množstvo zbraní, ktoré mali byť použité proti izraelským pohraničným mestám. Izraelský legislátor Yuval Steinitz, špecializujúci sa na egyptsko-izraelské vzťahy, odhadol, že celých 90 % výbušnín Hamasu a PLO pochádza z Egypta.
Mohlo by sa zdať, že Káhira nemá zjavných nepriateľov, ale zbedačený egyptský štát vynakladá na budovanie armády obrovské prostriedky. Podľa Congressional Research Service (Parlamentný výskumný servis) v priebehu rokov 2001-04 nakúpila v zahraničí zbrane v hodnote viac ako 6,5 mld. USD, viac ako ktorýkoľvek ďalší štát na Blízkom východe. Naopak, izraelská vláda kúpila v priebehu tohto obdobia zbrane iba za 4,4 mld. USD a Saudská Arábia len za 3,8 mld. USD.
Egypt je tretím najväčším nákupcom zbraní v celom rozvojovom svete, pred ním sa nachádzajú len populační giganti Čína a India. Má desiatu najväčšiu stálu armádu na svete, dvakrát tak väčšiu, ako má Izrael.
 Egyptský prezident Anwar El-Sadat, americký prezident Jimmy Carter a izraelský premiér Menachem Begin s dobrou náladou pri ceremoniáli podpisu egyptsko-izraelskej zmluvy 26. marca 1979. |
|
Tieto dlhodobé hrozivé dôkazy nepriateľstva existujú napriek tomu, že bola uzavretá mierová zmluva s Izraelom, ktorá bola v tom čase oslavovaná rovnako prezidentom Anwarom El-Sadatom, ako aj izraelským premiérom Menachemom Beginom, ako „rozhodujúci historický moment“. Americký prezident Jimmy Carter dúfal, že tento akt bude znamenať začiatok novej éry, keď „na Blízkom východe už viac nebude dominovať násilie.“ Tiež som zdieľal tento entuziazmus.
Pri pohľade naspäť však vidíme, že zmluva znamenala zjavné uškodenie, prinajmenej v dvoch smeroch. Po prvé, otvorila americký arzenál zbraní a poskytla Američanom možnosť finančného podporovania ich nákupu. Výsledkom bolo, že po prvý krát v arabsko-izraelskom konflikte dosiahli arabské ozbrojené sily paritu so svojím izraelským proťajškom.
Po druhé, podnietila antisionizmus. V sedemdesiatych rokoch, pred dramatickým vtrhnutím Sadata do Jeruzalema v roku 1977, som v tom čase bol o Izrael, ako si spomínam, relatívne malý záujem. Izrael sa spomínal vo všetkých správach, v rozhovoroch však hral malú rolu. Zdalo sa, že Egypťania boli šťastní, keď mohli tento problém delegovať na svoju vládu. Až po uzavretí zmluvy, ktorú pokladali mnohí Egypťania za zradu, preukázali priamy záujem. Výsledkom bolo, že sa vznikla omnoho osobnejšia, intenzívnejšia a ostrejšia forma antisionizmu.
Rovnaký vzor sa opakoval v Jordánsku, keď zmluva s Izraelom, uzavretá v roku 1994 rozhorčila postoje národa. Podobnú odpoveď, i keď v menšom rozsahu, vyvolalo uzavretie dohody s Palestínou v roku 1993 ako aj zrušenej zmluvy s Libanonom v roku 1983. Vo všetkých týchto štyroch prípadoch vyvolali diplomatické dohody nárast nepriateľstva voči Izraelu.
Obhajcovia „mierového procesu“ odpovedajú, že akokoľvek nepriateľské sú postoje Egypťanov, a akokoľvek rozsiahly je ich arzenál zbraní, dohoda vydržala. Káhira v skutočnosti neviedla vojnu voči Izraelu od roku 1979. Hoci je mier chladný, predsa len existuje.
Moja odpoveď znie: ak sa púha absencia aktívneho vedenia vojny považuje za mier, potom mier panoval aj celé desaťročia medzi Sýriou a Izraelom, napriek formálnemu vojnovému stavu. Damašok nemá zmluvu s Jeruzalemom, nevlastní však ani americký arzenál zbraní. Môže zmluva uzavretá v dávnej minulosti vyvážiť egyptské tanky Abrams, bojové prúdové lietadlá F-16 a útočné helikoptéry Apache?
Myslím si, že nie. Pri pohľade späť je zjavné, že mnohonásobné podvody a zbožné priania a predikcie podporujú arabsko-izraelskú diplomaciu:
- Dohoda, keďže už bola podpísaná, i keď len nezvolenými arabskými vodcami, presvedčí masy o tom, aby sa vzdali svojich ambícií eliminovať Izrael.
- Tieto dohody budú uzatvárať trvalé, ale vôbec nebudú duplicitné.
- Ďalšie arabské štáty budú nevyhnutne nasledovať.
- Vojnu nemožno ukončiť rokovaniami, ale tým, že sa jedna zo strán vzdá.
Nastal čas pripustiť si, že egyptsko-izraelská zmluva – zvyčajne zobrazovaná ako ozdoba arabsko-izraelskej diplomacie – je zlyhaním, a vyvodiť príslušné poučenie v záujme toho, aby sa jej chyby neopakovali.
