Keď bol Colin Powell ministrom zahraničných vecí, nazval Severoatlantickú zmluvu (North Atlantic Treaty Organisation) „najväčšou a najúspešnejšou alianciou v histórii.“ Je ťažké argumentovať proti tomuto popisu, pretože NATO tak úspešne vyhralo studenú vojnu, v ktorej vôbec nemuselo bojovať
Táto najväčšia aliancia je však teraz v stave ťažkej bolesti, v stave, ktorý nazval bývalý španielsky premiér (1996-2004) José María Aznar „snáď najväčšou a najvážnejšou krízou v jej celej histórii.“ Ďalej píše, že „ovzdušie neustálej krízy“ je výsledkom pociťovanej straty „dôvodu existencie organizácie, chýbajúceho poslania.“
Zdroje tejto krízy možno vysvetliť jednoducho. NATO od svojho založenia v roku 1949 až do kolapsu Sovietskeho zväzu v roku 1991 slúžilo ako hlavný nástroj ovládania sovietskeho expanzionizmu. Po porazení sovietskej hrozby sa jeho poslanie zmenilo. V 90. rokoch sa NATO stalo nástrojom dobrovoľného vysielania vojenských síl na podporu regionálnej bezpečnosti na miestach, ako sú Bosna a Kosovo. A čo teraz, po 11. septembri?
V krátkej, brilantnej a funkčnej štúdii NATO: Aliancia pre slobodu (NATO: Alliance for Freedom), ktorú vydalo Aznarovo vedecko-výskumné centrum Nadácia pre analýzu a sociálne štúdie (Fundación para el Análisis y los Estudios Sociales, FAES) sme sa dozvedeli, že ovládnutie Sovietskeho zväzu nebolo základným princípom organizácie. NATO bolo skôr spojené s pozitívnejšími cieľmi „zabezpečovanie slobody, spoločného dedičstva a kultúry občanov členských štátov, založené na princípoch demokracie, osobnej slobody a vlády zákonov.“
Dôkaz toho, že NATO malo vždy mandát na ochranu demokracie proti viac než len komunizmu môžeme nájsť v tom, že sa vzdalo strategickej hodnoty španielskeho teritória a jeho civilno – vojenského taktického zoskupenia po celú dobu, kým krajina zostávala pod nadvládou fašistickej vlády Francisca Franka. Až po jeho smrti v roku 1975, keď v krajine nastúpila demokratická vláda, dostalo Španielsko v roku 1981 pozvanie k vstupu do aliancie.
Jeden z náznakov toho, čo by malo predstavovať nové zameranie NATO, by mohol predstavovať deň po 11. septembri, keď sa NATO po prvýkrát vo svojej 52 ročnej histórii odvolávalo na piaty článok zakladajúcej zmluvy, týkajúci sa ustanovenia „útok na jedného je útokom na všetky členské štáty.“ Takto NATO, po desaťročí „vojny ako sociálnej práce“ náhle precitlo voči hrozbe radikálneho islamu.
Aznar a team FAES vypracovali kritické rozhodnutie, v ktorom vyhlasujú, že „islamistický terorizmus je novou spoločne zdieľanou hrozbou celosvetového charakteru, ktorá stavia do nebezpečenstva samotnú existenciu členov NATO.“ Pripomeňme si totalitárne ideológie z 30. rokov, ktoré vážne varujú pred tým, že „by sme mali brať ambície islamistov veľmi vážne, pričom nezáleží na tom, nakoľko smiešnymi či pomätenými sa môžu zdať.“ S pravdivým preniknutím do veci tiež zdôrazňujú, že terorizmus „je len vojne podobnou časťou omnoho ďalej siahajúcej ofenzívy proti slobodnému a demokratickému svetu.“
Poslaním NATO preto musí byť „boj proti islamskému džihádizmu a najmä šíreniu zbraní hromadného ničenia, nie však výlučne, medzi islamskými skupinami a vládami.“ Znamená to „umiestnenie vojny proti islamskému džihádizmu do centra spojeneckej stratégie“ a to, že porážka islamského džihádizmu zostáva „kľúčovým poslaním“ organizácie do ďalších rokov.
Druhým kľúčovým odporučením štúdie NATO: An Alliance for Freedom je, aby NATO prizvalo k plnému členstvu krajiny, v ktorých vládne liberálna demokracia a sú schopné a chcú prispievať k vojne proti islamskému džihádizmu. Štúdia zdôrazňuje prijatie Izraela do aliancie ako „mimoriadne dôležitý krok“, a schvaľuje plné členstvo Japonska a Austrálie. Ja by som rád navrhol aj Tajvan, Južnú Kóreu a Chile. Na povzbudenie ostatných štátov, usilujúcich o členstvo, navrhuje štúdia pridružené členstvo krajín, ako je Kolumbia a India. K tomu doporučujem, aby do tejto skupiny bolo zaradené aj Mexiko a Srí Lanka.
Jednou z tém, ktoré FAES nemôže explicitne riešiť, ale naráža na ňu je, že NATO by mohlo nahradiť Spojené národy ako kľúčové svetové spoločenstvo. Čím viac budú Spojené národy klesať z jednej, nízkej úrovne na druhú, ešte nižšiu, bude na prvý pohľad jasnejšie, že od medzinárodnej organizácie, ktorá má fungovať vyspelým spôsobom, sa vyžaduje, aby obmedzila členstvo na demokratické štáty. Samozrejme, že nová organizácia môže byť vybudovaná odznova, ale bude jednoduchšie, lacnejšie a rýchlejšie, ak bude vytvorená z existujúcej štruktúry, špeciálne takej, ktorá už dokázala svoju spôsobilosť. NATO ponúka seba ako jasného kandidáta, špeciálne po svojej rekonceptualizácii zo strany FAES.
Aznar so svojím tímom vytvorili doposiaľ najlepší plán konfrontácie radikálneho islamu. Prijmú ho politici?