Ako rozmýšľajú moslimovia?
V snahe odpovedať na túto otázku uskutočnil Pew Research Center for the People & the Press na jar rozsiahly prieskum postojov. Prieskum sa po názvom The Great Divide: How Westerners and Muslims View Each Other“ (Veľká priepasť: Ako obyvatelia Západu a moslimovia nazerajú na seba navzájom) uskutočnil v dvoch skupinách krajín: šesť z nich bolo s dlhodobou majoritou moslimskej populácie (Egypt, Indonézia, Jordánsko, Nigéria, Pakistan a Turecko) a štyri zo Západnej Európy s novou, minoritnou moslimskou populáciou (Francúzsko, Nemecko, Británia a Španielsko).
Výsledky prieskumu, ktorý si všímal aj názory obyvateľov Západu na moslimov, vyvolali určité ohromenie, ale v podstate ich nemožno považovať za prekvapujúce. Ich témy možno rozdeliť do troch skupín.
Prikláňanie sa ku konšpiračným teóriám: V žiadnej z opýtaných moslimských populácií si väčšina nemyslí, že útoky na Ameriku z 11. septembra 2001 vykonali Arabi. Proporcia tých, ktorý tento čin prisudzujú Arabom je v intervale od púhych 15 % v Pakistane po 48 % u francúzskych moslimov. Súčasné negatívne trendy v Turecku potvrdzuje skutočnosť, že počet Turkov, ktorí ukazujú prstom na Arabov klesol zo 46 % v roku 2002 na 16 %. Inými slovami, v každej z týchto 10 moslimských komunít zastáva väčšina názor, že 11. september bol podvodom, ktorý spáchala americká vláda, Izrael, či nejaká iná inštitúcia.
U moslimov sú rovnako silno rozšírené predsudky voči židom, v intervale od 28 % nepriaznivých hodnotení u francúzskych moslimov po 98 % v Jordánsku (v ktorom, napriek tomu, že ide o umiernenú monarchiu má populácia Palestínskych Arabov majoritu). Moslimovia v niektorých krajinách (špeciálne v Egypte a Jordánsku) okrem toho považujú židov za konšpiratívnych, ako by boli zodpovední za zlé vzťahy medzi moslimami a obyvateľmi Západu.
Konšpiračné teórie sa týkajú aj širších oblastí. V odpovedi na otázku „čo nesie najväčšiu zodpovednosť za nedostatočnú prosperitu moslimského národa“ dáva vinu od 14 % respondentov z Pakistanu až po 43 % z Jordánska americkej politike a politike ostatných západných štátov, a nie problémom doma, napríklad nedostatku demokracie či vzdelania, existencii korupcie či radikálnemu islamu.
Konšpiratívnosť ukazuje na široko rozšírenú neochotu v umma vysporiadať sa s realitou, a na preferovanie bezpečnej všednosti spiknutí, plánov a intríg. Zahŕňa to aj veľké problémy prispôsobovania sa modernosti.
Podpora terorizmu: Všetky opýtané skupiny moslimského obyvateľstva ukázali výraznú väčšinu podporovania Usáma bin Ládina. Na otázku, či k nemu majú dôveru, odpovedali moslimovia pozitívne, medzi 8 % v Turecku až po 72 % v Nigérii. Rovnako populárne sú samovražedné bombové útoky. Za opodstatnené ich považuje 13 % respondentov v Nemecku až po 69 % v Nigérii. Tieto desivé čísla naznačujú, že terorizmus je u moslimov hlboko zakorenený a zostáva nebezpečným pre ďalšie roky, ktoré prídu.
Britskí a nigérijskí moslimovia sa výrazne odcudzili: Británia vyčnieva z radu ako paradoxná krajina. Pozoruhodne schvaľujúce názory na islam a moslimov tu majú v porovnaní s ostatnými západnými krajinami nemoslimovia. Tak napríklad len 32 % britskej vzorky vidí moslimov ako násilných, tento podiel je v porovnaní s ostatnými západnými krajinami signifikantne nižší. Napríklad vo Francúzsku je to 41 %, v Nemecku 52 %, v Španielsku 60%. V diskusii k Mohamedovým karikatúram ukázali Briti viac sympatií pre vyhliadky moslimov než ostatní Európania. V širšom pohľade obviňujú Briti moslimov zo zodpovednosti za zlý stav vzťahov medzi Západom a moslimami omnoho menej.
Na túto dobrotu odpovedali britskí moslimovia tými najhoršími protizápadnými postojmi, aké možno v Európe nájsť. V omnoho vyššej miere, než je tomu vo Francúzsku, Nemecku a Španielsku, považujú obyvateľov Západu za násilných, chamtivých a arogantných. Okrem toho, keď sa ich spytovali na ich postoje voči židom, zodpovednosť za 11. september alebo miesto žien v západnej spoločnosti, boli ich názory výrazne extrémnejšie.
Situácia v Británii odráža fenomén „Londonistanu“, kde sa Briti neprestajne hrbia a moslimovia odpovedajú na túto slabosť agresiou.
Moslimovia v Nigérii majú vo všeobecnosti bojovnejšie názory na také otázky, ako je stav vzťahov medzi Západom a moslimami, predpokladaná nemorálnosť a arogancia obyvateľov Západu a podporovanie Usáma bin-Ládina a samovražedného terorizmu. Niet pochýb, že tento extrémizmus je výsledkom existencie násilia v kresťansko-moslimských vzťahoch v Nigérii.
Je iróniou, že väčšie odcudzenie moslimov nachádzame v krajinách, kde sú títo buď viac, alebo skôr menej prispôsobení. Naznačuje to, že najlepšia je stredná cesta, keď moslimovia nezískajú špeciálne privilégiá, aké získali v Británii, ani sa nenachádzajú na takej pokročilej úrovni nepriateľstva, ako v Nigérii.
Ak to zhrnieme, prieskum Pew posiela nepopierateľnú správu o kríze existujúcej od jedného konca moslimského sveta na druhý.
