Bude to veľká udalosť, keď nový izraelský premiér uskutoční inauguračnú návštevu Washingtonu. Tak ako je bežné, stretne sa s prezidentom, vystúpi na spoločnom stretnutí Kongresu, zúčastní sa dobročinnej televíznej show, porozpráva sa s vplyvnými poslucháčmi a uskutoční súkromné konzultácie s radom významných osobností. Osobnosti, pompéznosť a riešenie podstatných otázok sa budú miešať dohromady, keď dvaja predsedovia vlády potvrdia svoj pracovný vzťah, príde k opätovnému potvrdeniu záväzkov a budú sa skúmať otázky vzťahujúce sa na arabsko-izraelský konflikt.
Keď Ehud Olmert o niekoľko dní príde na návštevu, budú sa riešiť kľúčové politické otázky, vzťahujúce sa na „konvergenčný plán“, pokračovanie odsunu z Gazy, ktoré sa začalo v polovici roku 2005 s porovnateľným, ale rozsiahlejším sťahovaním izraelských vojakov a obyvateľov zo Západného brehu.
David Makovsky z Washington Institute for Near East Policy zhrnul jednotlivé časti tohto rozsiahleho plánu v nedávno vydanej štúdii Olmert´s Unilateral Option: Jednostranná voľba. Štúdia obsahuje:
Izraelský bezpečnostný plot bude slúžiť ako základňa pre hranice so Západným brehom, z ktorého bude 92 percent pod kontrolou Palestínskej autonómie. Izrael si ponechá tri obytné bloky (Gush Etzion, Maale Adumim a Ariel) so 193 tisíckami izraelských civilistov, ale minimálne 60 tisíc izraelských civilistov bude zo Západného brehu evakuovaných do roku 2010, v prípade nutnosti i s použitím sily. Arabské štvrte v Jeruzaleme budú inkorporované do Západného brehu, čím sa zredukuje arabská mestská populácia o 140 tisíc. Plán očividne nevenuje pozornosť budúcnosti izraelskej vojenskej prítomnosti.
Izraelský plán môže byť svojím spôsobom jednostranný, ale Makovsky poznamenáva, že práve jednostrannosť si vyžaduje vyjednávanie. Preto sa bude Olmert snažiť počas nadchádzajúcej návštevy Washingtonu získať diplomatickú a finančnú podporu vlády Spojených štátov. Táto podpora sa zdá byť nevyhnutnou, aby americká vláda nikdy nevzniesla námietky proti odsunu Izraelčanov z oblastí.
Avšak pred tým, ako dá prezident a kongres Olmertovej iniciatíve svoje požehnanie, by mali zvážiť niektoré z negatívnych následkov pre americkú bezpečnosť, ako uvádza vo svojej dôležitej správe vypracovanej pre Centrum bezpečnostnej politiky Caroline Glick. V Ehud Olmert´s „Convergence“ Plan for the West Bank and U. S. Middle East Policy („Konvergenčný“ plán Ehuda Olmerta pre Západný breh a politiku Spojených štátov k Blízkemu Východu) Glicková varuje pred tým, že Olmertov plán pravdepodobne poškodí americké bezpečnostné záujmy tým, že destabilizuje Izrael a Jordánsko.
Starostlivo a dôkladne dokumentuje, ako izraelský odsun z Pásma Gazy v roku 2005 zradikalizoval spoločenstvo Palestínskych Arabov, nechal Gazu upadnúť do anarchie, otvoril ju globálnym teroristickým silám, ohrozil izraelskú štátnu infraštruktúru, obmedzil aktivity izraelských vojenských jednotiek, povolil vybudovanie značného arzenálu zbraní a postaral sa o množstvo nových izraelských problémov s Egyptom.
Glicková predpokladá, že podobný spôsob odovzdania oblastí Palestínskej autonómii bude destabilizovať Západný breh, spôsobí škody Izraelu a „priamo ohrozí schopnosť prežitia Hašemitov“ v Jordánsku. Tieto škody, tvrdí, budú mať mnoho negatívnych následkov pre Spojené štáty, ako:
- Ohrozia americký vojenský majetok uskladnený v Izraeli a Jordánsku.
- Ohrozia prestíž štátov, ktoré sponzorujú teroristov z radov Palestínskych Arabov.
- Posilnia Hamasom riadenú Palestínsku autonómiu, ktorá, so svojimi spojencami – Sýriou, Iránom a Hizballáhom poskytne teroristickým skupinám, bojujúcim proti Spojeným štátom to, čo Glicková nazýva „výcvik, logistickú a informačnú základňu pre vedenie vojny“.
- Ohrozia cestné komunikácie prechádzajúce Izraelom a Jordánskom slúžiace na zásobovanie amerických vojenských síl v Iraku.
- Umožnia teroristom, ktorí bojujú proti americkým vojakom v Iraku, vytvorenie tréningovej základne na Západnom brehu.
- Vytvoria vnímanie americkej slabosti, pretože mnohí budú považovať Izrael za agenta Washingtonu.
- Bezdôvodne darujú islamistom a džihádistom slobodu.
Americká vláda od 50. rokov trvalo povzbudzuje izraelské vlády k tomu, aby odišli z dobytých teritórií a ja očakávam, že v tomto trende bude pokračovať. Treba však poznamenať, že niektorí členovia kongresu – vrátane senátorov Charlesa Schumera a Jesse Helmsa – zverejnili svoje pochybnosti po tom, ako videli, ako Jeruzalem ohrozuje svoju bezpečnosť tým, že vydáva príliš mnoho územia. Nemohla by sa takáto opatrnosť zaviesť aj v oblasti exekutívy?
Napriek všetkým nádejám som v decembri 2002 apeloval na Clintonovu vládu, aby svojmu váhavému spoločníkovi dodala odvahu prijatím niekoľkých opatrení, najmä odradením od ďalších teritoriálnych ústupkov Izraela. Dnes apelujem na Bushovu vládu, aby uznala, nakoľko nešťastným a zlým sa ukázal byť odsun, pozrela sa kriticky na jednoduchú atraktivitu ďalšieho izraelského odsunu a bola si vedomá nebezpečenstva jednostranného odsunu z Izraela na Západný breh pre Izrael, Jordánsko a Spojené štáty.
