Rada pre americko-islamské vzťahy (Council on American-Islamic Relations), ktorá je vedúcou islamistickou organizáciou v Severnej Amerike, sa mohla tešiť zdanlivému uznaniu, keď pred týždňom pozvala do svojej televíznej show FBI. Avšak napriek tomu, že vrcholná agentúra zabezpečujúca dodržiavanie zákona, a mnohé ďalšie americké inštitúcie nemajú žiadne informácie o sympatiách CAIR k nepriateľovi, ukázalo sa, že iné tomuto problému rozumejú lepšie – ako napríklad Vládny núdzový telekomunikačný servis – GETS (Government Emergency Telecommunications Service).
Z pozadia GETS: V období extrémneho preťaženia telekomunikačných sietí, ako napríklad pri ohrození štátnej bezpečnosti, poskytuje telefónnu kartu, ktorá umožní tým „ktorí sú zodpovední a rozhodujú o velení a kontrolných funkciách a riadia situácie týkajúce sa štátnej bezpečnosti a núdzové situácie,“ ako sú členovia kongresu, bezpečnostné zložky a vojsko, požívať výhody prioritného statusu pri uskutočňovaní telefonických hovorov. Karty môžu získať aj súkromné organizácie, ktoré môžu mať úlohu zasiahnuť v prípade ohrozenia štátnej bezpečnosti.
CAIR, ktorá vyhlasuje, že požíva „status závideniahodnej prestíže“ vo Washingtone, sa preto domnieva, že si tiež zaslúži toto privilégium. Tento mesiac požiadala o status GETS, vyhlasujúc, že bola dôležitým prvkom kontaktov s moslimami po 11. septembri 2001.
Jej žiadosť bola odmietnutá v čase kratšom ako tri hodiny.
Podľa informácií GETS odmietol CAIR, pretože sa na tento status nekvalifikovala. Malo by sa tak stať solídnom základe, odmietnutím žiadosti kvôli telefonickým prepojeniam na osoby, podozrivé zo spojenia s teroristami. CAIR to – užitočne - uvádza vo svojich vlastných súdnych záznamoch.
Ešte viac z pozadia: CAIR tieto dokumenty predložila v januári 2006, ako časť súdneho prípadu. Vyhlasovala, že jej medzinárodné telefonické hovory boli pravdepodobne odpočúvané Štátnou bezpečnostnou agentúrou (National Security Agency) v rámci údajne protiústavného programu prezidenta Busha schváleného v roku 2002, ktorý umožoval NSA tajné odpočúvanie a zaznamenávanie nepriateľskej komunikácie bez udelenia oprávnenia počas vojnového stavu.
V tomto súdnom prípade CAIR predložila dokumenty o niektorých prípadoch svojej elektronickej komunikácie s osobami obvinenými zo spojenia s teroristami. Konkrétne sa hovorilo o štyroch menách:
-
Tariq Ramadan. Tomuto švajčiarskemu islamistovi, ktorý mal v roku 2004 získať miesto na University of Notre Dame v Indiane, odobralo Ministerstvo vnútornej bezpečnosti (DHS) americké víza. Podľa hovorcu tohto ministerstva sa tak stalo na základe zákona, ktorý zakazuje vstup do krajiny cudzincom, ktorí schvaľujú alebo podporujú teroristickú činnosť. Hoci nedávno zaregistrované doklady toto počiatočné tvrdenie vyvracajú, vysoký predstaviteľ DHS jednému z nás povedal, že „dôkaz, ktorý máme (proti nemu) je zamietnutý.“ Ramadanovi bol už v minulosti odmietnutý prístup na medzinárodné hranice. V roku 1995 ho francúzske úrady nepustili do krajiny, pretože ho podozrievali zo spojenia s alžírskymi teroristami, ktorí v tom čase uskutočňovali bombové atentáty v Paríži.
-
Yusuf Islam. Tento konvertita na islam, známy predtým ako spevák Cat Stevens, bol v septembri 2004 vyvedený z lietadla smerujúceho do Spojených štátov a vrátený do Veľkej Británie po tom, keď americké úrady zapísali jeho meno do zoznamu „nežiadúcich pasažierov“. Podľa Briana Doyla, hovorcu DHS bol tento bývalý folkový spevák zapísaný do tohto zoznamu kvôli „aktivitám, ktoré by potenciálne mohli viesť k terorizmu.“ Ešte predtým izraelské úrady dvakrát zabránili Islamovi vstúpiť do krajiny. Dôvodom bolo, že ho obvinili z financovania Hamasu, islamistickej organizácie, ktorá opakovane drvila Izrael teroristickými útokmi.
-
Rabih Haddad. Tento fundraiser CAIR, ktorý spolufinancoval Global Relief Foundation, moslimskú charitatívnu organizáciu, bol americkou vládou označený za sponzora Usáma bin Ládina a al-Kájdy v roku 2002. Americká vláda potom organizáciu zrušila.
-
Islam Almurabit. Bývalý predseda Islamského zhromaždenia Severnej Ameriky (Islamic Assembly of North America), žijúci teraz v Saudskej Arábii, ktorý sa podľa obžaloby CAIR pokúša uniknúť „neustálemu znepokojovaniu zo strany FBI.“ Toto „neustále znepokovanie“ sa pravdepodobne týka Almurabitových aktivít v IANA, alebo toho, čo federálni žalobcovia označujú za organizovanie „náboru členov a podnecovanie k násilným činom a terorizmu“ v službách svojej „radikálnej islamistickej ideológie.“ Konkrétne sa to ukázalo, keď IANA bola hostiteľom známeho vysokopostaveného náborového pracovníka al-Kájdy Abdelrahmana Al-Dosari a a distribuovala publikácie obhajujúce samovražedný terorizmus namierený proti Spojeným štátom.
Vo svojich vlastných súdnych záznamoch tak CAIR presvedčivo informovala o svojej viacnásobnej komunikácii s osobami podozrivými zo spojenia s teroristami. Americká vláda by mala nielen zamietnuť žiadosť CAIR o získanie privilégií GETS. Mala by aj zvážiť odpojenie telefónných liniek tejto organizácie v prípade ohrozenia štátnej bezpečnosti.
Daniel Pipes je riaditeľom organizácie Middle East Forum, Sharon Chadha je spoluautorkou publikácie Jihad and International Security, ktorá onedlho vyjde vo vydavateľstve Palgrave.
