Očakáva sa, že Bushova vláda bude aj naďalej brať Blízky východ ako centrum americkej zahraničnej politiky. Očakáva sa tiež, že jej stratégie sa v zásade nezmenia – napriek až doteraz zmiešaným skúsenostiam.
Toto je posolstvom dôležitého zahranično politického dokumentu, ktorý minulý týždeň vydal Biely dom pod názvom Národná bezpečnostá politika USA (The National Security Strategy of the United States of America). Zákon požaduje, aby „NSS“ bola vydávaná každé štyri roky, v rozsahu 49 strán napísaných Stephenom Hadleym a jeho tímom.
Obrovská úloha Blízkeho východu sa prejavuje v rozličných formách. V sprievodnom liste otvára prezident Bush správu výrokom „Amerika sa nachádza vo vojne“ a popisuje nepriateľa ako „terorizmus kŕmený agresívnou ideológiou nenávisti a vraždenia, ktorý bol americkému národu naplno predvedený 11. septembra 2001.“ Správa vyberá Blízky východ ako región, ktorý „pokračuje vo vzbudzovaní svetovej pozornosti“, pretože mnohé z jeho krajín už veľmi dlho „trpeli nedostatkom slobody. Represie podporovali korupciu, nevyrovnanosť alebo stagnáciu ekonomiky, politické rozhorčenie, regionálne konflikty a náboženský extrémizmus.“
Na centrálnu úlohu štátov Blízkeho východu a Golfského zálivu poukazujú aj ďalšie údaje. Menovite sa uvádza 57 krát Irak, zatiaľ čo Čína len 28 krát a Rusko 17 krát. Najnebezpečnejší štát? „Nemôžeme čeliť väčšej výzve jedinej krajiny, ako je to v prípade Iránu,“ vyhlasuje sa v správe. A sýrsky režim, ktorý sa „rozhodol byť nepriateľom slobody, spravodlivosti a mieru,“ bude braný na zodpovednosť.
Vzhľadom na mnohé naliehavé hrozby voči Amerike má táto koncentrácia na Blízky východ zmysel. Nanešťastie NSS trvá na „ružovom výhľade“, ktorý buď nerozumie problémom regiónu, alebo k nim pristupuje príliš optimisticky.
Okolnosti v Iraku sú prezentované ako veľká výzva, ktorú treba prekonať. „Budeme pracovať so slobodne zvolenou, demokratickou vládou Iraku – naším novým partnerom vo vojne proti teroru – v záujme konsolidácie a rozvoja slobody, a vybudovania bezpečnosti a trvalej stability“ – akoby sa hrozivo nerysoval duch občianskej vojny.
To, že „zakaždým, keď Američan príde na benzínovú čerpaciu stanicu,“ vyjadril sa Gal Luft, „posiela peniaze americkým nepriateľom,“ je veľkým problémom, ktorý v NSS absentuje, ďalším je vágne pripustenie toho, že „výnosy z ropných akcií destabilizujú regióny (producentov) alebo rozširujú nenávistné ideológie.“
Správa minimalizuje hrozby radikálneho islamu prostredníctvom fikcie, že „hrdé náboženstvo“ sa „prekrútilo tak, aby slúžilo zlu.“ Nie je to tak: Islamizmus má hlboké základy a je široko populárnou verziou islamu, ako to ukázali volebné výsledky počnúc Afganistanom až po Alžírsko. Vo väčšine islamských krajín chýbajú spoľahlivé údaje z prieskumov verejnej mienky, avšak opakované prieskumy v Británii prinášajú predstavu hrozivých extrémistických postojov svojho moslimského obyvateľstva: 5 % z nich podporuje teroristické útoky v Londýne zo 7. júla 2005 a hovorí, že ospravedlniteľné by boli aj viaceré takéto útoky. Ďalších 20 % cíti sympatie k pocitom a motívom útočníkov zo 7. júla a verí, že samovražedné bombové útoky voči ozbrojeným silám vo Veľkej Británii možno ospravedlniť. Ako potvrdilo hlasovanie Indonézanov a Palestínskych Arabov, sú tieto výsledky pravdepodobne typické pre moslimskú populáciu na celom svete.
To, že sa v NSS vynecháva zmienka o Turecku a Bangladéši, a Saudská Arábia sa spomína len tak mimochodom, naznačuje, že islamistické vedenie týchto štátov nepredstavuje žiadny mimoriadny dôvod pre obavy. Poľutovania hodný omyl vlády, keď v januári 2006 pomohla získať moc teroristickej organizácii Hamas, sa zatušoval chlácholivými slovíčkami („Príležitosť pre mier a vlastný štát...sa otvorí, keď sa Hamas vzdá svojich teroristických koreňov a zmení svoj vzťah k Izraelu“).
Takýmto spôsobom zobrazuje NSS presne jin a jang Bushovej vládnej politiky vo vzťahu k Blízkemu východu: mimoriadne potrebný, neúnavný zreteľ na chorú politickú štruktúru regiónu a na hrozby, ktoré predstavuje pre Američanov, zmiešané s dôverčivosťou, že súčasný politický prístup je úplne správny, ďakujeme, všetko beží dobre, a problémy – Irak, terorizmus a najmä arabsko-izraelský konflikt – budú včas vyriešené.
Je očividné, že jedine snahy Iránu týkajúce sa atómových zbraní nevyvolávajú takúto žeravú dôveru. V tomto prípade sa vláda úprimne obáva („ak sa máme vyhnúť konfrontácii“, vyhlasuje sa v NSS, musí byť diplomatické úsilie snažiace sa presvedčiť Teherán, aby ohraničil svoj nukleárny program na mierové účely, úspešné). Tento pozorovateľ si želá, aby takéto porovnateľné pochybnosti sprevádzali aj iné oblasti americkej politiky v regióne.
