Očakávalo sa, že islam a moslimovia budú mať u pápeža Benedikta XVI. prioritu, ale v priebehu jeho prvých deviatich mesiacov v úrade bol, pokiaľ ide o tieto otázky, zjavne mlčanlivý. Jeden z reportérov však poskytuje dôležitý kľúč k jeho terajšiemu mysleniu.
Otec Joseph D. Fessio, SJ (Society of Jesus), uviedol v Hugh Hewitt Show podrobnosti o seminári venovanom islamu, ktorého sa zúčastnil v septembri 2005 spoločne s pápežom. Účastníci si vypočuli myšlienky liberálneho teológa Fazlura Rahmana (1918-88), narodeného v Pakistane, ktorý zastával názor, že keby moslimovia dôsledne reinterpretovali Korán, bolo by možné islam modernizovať. Upozorňoval na potrebu sústredenia sa na princípy, na ktorých sú založené zákony Koránu, ako džihád, odťatie rúk zlodejovi, alebo povoľovanie mnohoženstva, za účelom modifikácie týchto zvyklostí, aby boli v súlade s dnešnými potrebami. Ak toto moslimovia uskutočnia, budú prosperovať a žiť harmonicky s nemoslimami.
Pápež Benedikt prudko zareagoval na tento argument. Už od roku 1977 vedie takéto ročné semináre, ale vždy necháca hovoriť iných, a so svojím vyjadrením čaká až nakoniec. Keď však počul o analýze Fazlura Rahmana, s prekvapením spomína otec Fessio, nemohol sa pápež udržať:
Spomínam si, že to bolo poprvýkrát, keď takto ihneď vyjadril svoje stanovisko. Ešte stále som pod dojmom toho, aké silné bolo... Svätý otec povedal svojím nádherným, tichým, ale jasným spôsobom, že v tejto analýze je fundamentálny problém, pretože v islamskej tradícii dal Boh svoje slovo Mohamedovi, je to však večné slovo. Nie je to slovo Mohamedovo. Tak, ako bolo dané, bolo dané naveky. Nie je možné ho adaptovať ani interpretovať.
Tento základný rozdiel, pokračuje pápež Benedikt, odlišuje islam od kresťanstva a judaizmu. V kresťanstve a judaizme „Boh konal prostredníctvom svojich stvorení. A tak nie je to len slovo Božie, ale aj slovo Izaiáša, nielen slovo Božie, ale aj slovo Markovo. Použil svoje ľudské stvorenia a inšpiroval ich k tomu, aby rozširovali toto slovo vo svete.“ Židia a kresťania „si môžu zo svojich tradícií vziať to, čo je dobré,“ a formovať to. Inými slovami, „v kresťanskej Biblii je vnútorná logika, ktorá dovoľuje a požaduje, aby to bolo adaptované a použité v nových situáciách.“
Zatiaľčo je Biblia pre Benedikta „slovom Božím, ktoré je odovzdávané prostredníctvom ľudského spoločenstva,“ Korán chápe ako „niečo, čo spadlo z Nebies, čo nemožno adaptovať ani použiť.“ Táto nemeniteľnosť má enormné následky: znamená, že „islam ustrnul na mieste, zviazaný s textom, ktorý nemožno adaptovať.“
Pozoruhodná správa otca Fessia vyvoláva dve reakcie. Prvou je, že výroky zazneli na súkromnom seminári s bývalými študentami, a nie verejne. Stĺpec „Spengler“ v Asia Times zdôrazňuje, že práve pápež „musí šepkať“, keď diskutuje o islame. Je to znamením tejto doby.
Podruhé, musím vyjadriť svoj úctivý nesúhlas. Korán skutočne možno interpretovať. V skutočnosti moslimovia interpretujú Korán rovnako často ako židia a kresťania interpretujú Bibliu, a tieto interpretácie sa v priebehu času taktiež menili. Korán má svoje dejiny, rovnako ako Biblia.
V záujme potvrdenia toho, čo bolo povedané, odporúčam všimnúť si pôvodné myšlienky sudánskeho teológa Mahmúda Muhammada Taha (1909-1985). Taha postavil svoju interpretáciu na všeobecnom rozdelení Koránu na dve časti. Počiatočné verše boli zjavené Mohamedovi, keď bol ešte prorokom bez moci, žijúcim v Mekke a prišli vraj z kozmu. Nasledujúce verše sa zjavili, keď už bol Mohamed vládcom Mediny, a obsahujú mnohé špecifické rozhodnutia. Tieto rozhodnutia neskôr slúžili ako základy pre islamský zákon šaria.
Taha argumentoval tým, že špecifické rozhodnutia Koránu možno aplikovať len na Medinu, a nie na iné miesta a iný čas. Dúfal, že dnešní moslimovia ich odložia bokom a budú žiť podľa všeobecných princípov zjavených v Mekke. Ak by boli prijaté jeho myšlienky, zmizla by veľká časť zákonu šaria, vrátane zastaralých opatrení týkajúcich sa vedenia vojny, zlodejstva a žien. Moslimovia by sa takto mohli modernizovať omnoho ľahšie.
Aj bez akceptovania veľkej schémy, ako ju navrhol Taha, už moslimovia robia malé kroky týmto smerom. Islamské súdy v reakcionárskom Iráne napríklad zrušili islamskú tradíciu a teraz povoľujú ženám požiadať o rozvod a poskytnúť rodine zavraždeného kresťana rovnakú kompenzáciu, akú by dostala rodina zavraždeného moslima.
Všetko toto naznačuje, že islam neustrnul. Bude však potrebné veľké úsilie k tomu, aby sa dal opäť do pohybu.
