Útoky z 11. septembra spôsobili, že som sa cítil, na rozdiel od väčšiny Američanov, omnoho bezpečnejšie. Konečne sa krajina koncentrovala na otázky, ktoré ma už dlho znepokojovali.
Koncom roku 2001 som písal: „FBI uskutočňuje najväčšiu operáciu svojej histórie. Na amerických lietadlách budú opäť lietať ozbrojení leteckí ochrancovia a imigračné úrady začali prísnejšie preverovať zahraničných študentov. Cítim sa bezpečnejšie, keď sa preverujú islamistické organizácie, zatvárajú sa nezákonné peňažné kanály a preskúmavajú sa imigračné zákony. Privítal som zhromažďovanie amerických vojenských síl v blízkostí irackých a afgánskych hraníc. Znovunájdené vyburcovanie je zdravé, zmysel pre solidaritu dodáva odvahu, odhodlanie je povzbudzujúce.“
Umáral som si však hlavu nad tým, či to vydrží. „Sú Američania skutočne pripravení obetovať slobodu a životy a uskutočňovať serióznu vojnu proti militantnému islamu? Obávam sa stálosť a smerovanie Spojených štátov.“
A mal som právo na tieto obavy, pretože vyburcovanie, solidarita a odhodlanie v poslednej dobe zaznamenali pokles, zmýšľanie sa vrátilo k dobe pred 11. septembrom. Množstvo nedávnych udalostí ma robí pesimistickým. Vovnútri Ameriky:
-
Americký Patriot Act (vlastenecký zákon), ktoý bol míľnikom v kooperácii medzi armádou a vykonávateľmi zákona po 11. septembri, bol v októbri 2001 schválený v senáte počtom 98 ku 1 hlasu. Minulý týždeň tento zákon uviazol v senáte.
-
Mienkotvorná tlač neberie vážne islamistické snahy a považuje vojnu proti teroru za v zásade ukončenú záležitosť. Naznačuje to komentár, ktorý uverejnila Mauren Dowd v New York Times, kde hovorí, že Bushova vláda sa pokúša „naháňať ľuďom strach o túžbach Al-Kájdy po vytvorení nového islamského kalifátu.
-
Harvardská univerzita a univerzita v Georgetowne akceptovali každá 20 miliónov dolárov na uskutočňovanie výskumov otázok týkajúcich sa islamizmu od saudského princa Alwaleeda bin Talala, ktorý otvorene propaguje wahábistický charakter svojej vlády.
-
Porota na Floride zbavila obvinenia Sami Al-Ariana, po tom, ako získala množstvo dôkazov o tom, že zastáva vedúcu úlohu v Palestínskom islamskom džiháde.
-
Jedna z vedúcich islamistických organizácií, Rada pre americko-islamské vzťahy (Council on American-Islamic Relations) sa chváli tým, že získala podporu od Wells Fargo Bank, pozvanie od ministerky zahraničia Condoleezzy Riceovej, a blahoprajný list od prezidentovho brata Jeba Busha. Ďalšia organizácia, Moslimská rada pre verejné záležitosti (Muslim Public Affairs Council), bola hostiteľom predstaviteľov Ministerstva spravodlivosti a vnútra na konferencii, ktorá sa uskutočnila minulý týždeň.
Americká zahraničná politika:
-
Bushova vláda sa sústreďuje na zlepšenie situácie v Iraku, kde už nehrozí výraznejšie nebezpečenstvo, pričom dovoľuje iránskemu režimu vyrábať nukleárne zbrane. Kladie si jedinú podmienku, aby obohacovanie uránu vykonávali Rusi, čo však nepredstavuje ektívne bezpečnostné opatrenie.
-
Uskutočňovaním svojej demokratickej kampane k jej logickému záveru signalizuje Washington ochotu rokovať s islamistami v Libanone, Palestínskej autonómii, Egypte a inde, čím sa podporí sila radikálneho islamu.
Medzinárodné ústupky:
-
Mienka elity pripisuje francúzsku intifádu iba chybám vo francúzskej spoločnosti, ako je nezamestnanosť a diskriminácia. Keď sa jeden z popredných intelektuálov, Alain Finkielkraut, odvážil otvoriť diskusiu o islame, bol zúrivo kritizovaný a hrozili mu súdnym konaním za urážku, ustúpil.
-
Júlové bombardovanie miestneho dopravného systému v Británii očividne upozornilo na nebezpečie domáceho islamizmu. O päť mesiacov neskôr sa však na lekciu, ktorá vyplynula z tejto hrôzy, takmer zabudlo. Napríklad Blairova vláda vydala zákaz vstupu do Ameriky členovi prestížnej špeciálnej komisie Tariqovi Ramadanovi, a zanechala, i keď dočasne, snahy o zatvorenie extrémistických mešít.
-
Zatiaľ čo sa izraelské obyvateľstvo kloní doľava, pod vedením defetistickej vlády (vicepremiér Ehud Olmert vyhlasuje „už nás unavuje boj, unavuje nás byť odvážnymi, sme unavení vyhrávaním, sme unavení porážkami nášho nepriateľa“). Zabúda však na lekcie z Osla, chlácholí svojich nepriateľov a vlastne tak privoláva na seba viac násilia.
Rudolph Giuliani sa obáva, že „ustupujeme v boji proti terorizmu“. Andrew McCarthy uzatvára, že „duch 10. septembra je nažive a darí sa mu dobre. “Steven Emerson mi povedal, že „politická korektnosť obdobia pred 11. septembrom sa znovu presadzuje.“
A ja sa obávam, že ani v prípade ďalšieho katastrofického teroristického činu sa Západ so svojou zníženou citlivosťou nevráti k vyburcovaniu, solidarite a odhodlaniu, ktoré zavládli po 11. septembri. Názor Johna Kerryho, že s terorizmom sa má zachádzať ako s neprístojnosťou podobnou prostitúcii či gamblérstvu, naznačuje, že budúce činy násilia budú odbyté pokrčením ramien. A ak sa aj stane, že masové vraždy prebudia verejnosť, ďalšie kolo bdelosti bude pravdepodobne iba dočasné, rovnako ako minulé.
Ak tu aj bola kríza, je po nej. Život je dobrý, nebezpečenstvá sú ďaleko, bezpečnosť sa zdá byť adekvátna ... spánok vábi.
