Odvážny prejav, ktorý predniesol minulý týždeň George W. Bush, začal novú éru toho, čo on nazýva „vojnou proti teroru“.
Aby sme pochopili jej úplný význam, potrebujeme sa pozrieť do minulosti. Islamisti (prívrženci radikálneho islamu) začali svoju vojnu proti Spojeným štátom v roku 1979, keď Ajatolláh Chomejní prevzal moc v Iráne a neskôr v tom istom roku jeho stúpenci obsadili americké veľvyslanectvo v Teheráne.
V priebehu nasledujúcich 22 rokov si ale Američania mysleli, že čelia len kriminálnym problémom, a nezbadali, že im bola vyhlásená vojna. Napríklad v roku 1998, keď islamisti zaútočili na dve americké veľvyslanectvá vo Východnej Afrike, odpovedal Washington tým, že vyslal detektívov, aby zatkli páchateľov a odviedli ich do New Yorku. Pridelili im právnych zástupcov, odsúdili ich a uväznili.
Druhé obdobie sa začalo 11. septembra 2001. Toho večera prezident Bush vyhlásil „vojnu proti terorizmu“ a americká vláda ihneď prešla do vojnového stavu, napríklad tým, že prijala americký Patriot Act (Zákon o vlastenectve). Privítal som túto zmenu, ale počas nasledujúcich štyroch rokov som kritizoval predstavu vedenia vojny s použitím vojenskej taktiky, pretože to pokladám za eufemistické, nepresné a obštruktívne. Namiesto toho som opätovne vyzýval prezidenta, aby odštartoval tretiu éru tým, že uzná , že sa jedná o vojnu proti radikálnemu islamu.
Bush sa príležitostne zmieňoval o radikálnom islame – v skutočnosti už 9 dní po 11. septembri – nie však pravidelne a dostatočne detailne, aby zmenil vnímanie. Britský premiér Tony Blair v júli tiež rozvinul diskusiu, keď sa po londýnskych útokoch na mestskú dopravu sústredil na „náboženskú ideológiu, spôsob vlastný celosvetovému náboženstvu islamu.“
Tretia éra sa však v skutočnosti začala 6. októbra Bushovým prejavom pred National Endowment for Democracy. Nielenže dal niekoľko pomenovaní silám stojacim za terorizmom („Niektorí to nazývajú zlým islamským radikalizmom, iní militantným džihádizmom, a ďalší zasa islamo-fašizmom“), ale uviedol aj bohaté podrobnosti. Najmä:
- Predstavil túto „vražednú ideológiu“ islamských radikálov ako „najväčšiu výzvu nášho nového storočia“.
- Odlíšil ju od náboženstva islamu.
- Vytýčil paralely medzi radikálnym islamom a komunizmom (obidva sú elitárne, chladnokrvné, totalitárne, pohŕdajú obyčajnými ľuďmi a sú nevyhnutne protichodné), potom uviedol, koľkými spôsobmi vojna proti islamu „pripomína boj proti komunizmu v minulom storočí.“
- Zdôraznil tri stupne úsilia islamistov o dosiahnutie moci: ukončenie vplyvu Západu na moslimský svet, dobytie kontroly nad moslimskými vládami a založenie radikálnej islamskej ríše, rozprestierajúcej sa od Španielska až po Indonéziu.“
- Vysvetlil „násilnú, politickú víziu“ radikálneho islamu ako takú, ktorá sa zaoberá „vyvíjaním zbraní hromadného ničenia, zničením Izraela, zastrašovaním Európy, útokom proti americkému národu a vydieraním našej vlády k tomu, aby sa izolovala.“
- Definoval konečný cieľ radikálneho islamu: „zotročenie všetkých národov a zastrašenie sveta.“
- Definoval, že samotní moslimovia si nesú vlastné bremeno, „vykonať najdôležitejšiu prácu“ v boji proti islamizmu.
- Vyzval „všetkých zodpovedných islamských vodcov, aby sa spojili a odsúdili“ túto ideológiu a podnikli proti nej kroky.
Podrobná štruktúra Bushovho prejavu transformuje oficiálne americké porozumenie otázke, kto je nepriateľom a posúva ho od povrchnej a nedostatočnej predstavy „terorizmu“ k omnoho hlbšej koncepcii „islamského radikalizmu“. Táto zmena môže mať v prípade, že po 26 rokoch konečne presvedčí zdvorilú spoločnosť o tom, že treba pomenovať nepriateľa, dlhotrvajúci význam.
Znamená to napríklad, že imigračné úrady a strážcovia zákona budú brať do úvahy islam pri rozhodovaní o tom, komu dovolia vstup do krajiny, alebo koho budú vyšetrovať kvôli teroristickým útokom. Sústredenie sa na moslimov, ako na exkluzívny zdroj islamistov im konečne dovolí robiť svoju prácu náležitým spôsobom.
Napriek tomuto mnohostrannému pokroku má Bushov prejav ďaleko k tomu, aby bol perfektný. Jeho citácie Koránu sa vracajú k roku 2001, keď poučoval moslimov o skutočnej povahe ich viery. Jeho komentár, že extrémisti prekrúcajú „ideu džihádu“ nanešťastie vedie k záveru, že džihád je dobrou vecou.
Najdôležitejším je ale jeho ohraničenie „radikálneho islamského impéria“ (alebo kalifátu) len na oblasť siahajúcu od Španielska po Indonéziu, pretože islamisti majú globálnu víziu, ktorá požaduje ovládnutie všetkých nemoslimských krajín – a špeciálne Spojených štátov. Ich univerzálne ambície určite bude možné zastaviť, najprv ich však treba pochopiť a postaviť sa im na odpor. Až keď si Američania uvedomia, že islamisti chcú nahradiť americkú ústavu právom šaria vstúpia do štvrtej, poslednej etapy tejto vojny.
