Z dôvernej správy „Mladí moslimovia a extrémizmus“, ktorú v polovici roku 2004 spoločne vypracovali a predložili premiérovi Tonymu Blairovi Ministerstvo vnútra a Ministerstvo zahraničných vecí, sa dozvedáme niečo o vnútornom uvažovaní britskej vlády. Správu sa dostala do rúk lodýnskym novinám Sunday Times, ktoré ju sprístupnili v štyroch častiach na svojej webovej vo formáte pdf.
Cieľom správy je „podporovanie umiernených názorov moslimov na úkor extrémizmu“ a za týmto účelom navrhuje „Operáciu Súťaž“. Obsahuje mnohé zaujímavé skutočnosti, vrátane nasledujúcich bodov:
- „Mnoho extrémistických skupín robí aktívny nábor mladých britských moslimov“ (pdf 1, str. 10).
- Títo „extrémistickí náborári“ „sa pohybujú v náboženských alebo etnických spoločenstvách na univerzitách“ (pdf 1, str. 5, pdf 2, str. 10).
- „Skrátka a dobre, väčšina mladých extrémistov patrí do dvoch skupín: študenti s dobrým vzdelaním, alebo s diplomom a profesionálnou technickou kvalifikáciou v technickej oblasti alebo v oblasti informačných technológií; alebo takí, ktorí nedosiahli nič a majú nízku či žiadnu kvalifikáciu, a často majú kriminálne pozadie“ (pdf 2, str. 9).
- „Osamelí jedinci, ktorí sa nedokážu začleniť do svojho spoločenstva, bývajú často priťahovaní univerzitnými klubmi, založenými na etnických alebo religióznych princípoch, alebo sú vo väzniciach, v dôsledku pocitu dezilúzie zo svojho súčasného života, zvábení do tamojších mešít či kazateľských krúžkov“ (pdf 2, str. 12).
- K islamistickým teroristom patrí „významný počet“ aj tých, ktorí pochádzajú z „liberálneho, nereligiózneho moslimského prostredia“, alebo konvertovali na islam ako dospelí (pdf 2, str. 9).
Zaujímavé sú tiež odporúčania, ktoré sú zahrnuté v správe, ako napríklad to (pdf 1, str. 8), ktoré zdôrazňuje dôležitosť „presviedčať verejnosť aj médiá, že moslimovia nie sú vnútornými nepriateľmi.“ Pokračuje návrhom, že vláda „musí hľadať príležitosti na vyzdvihovanie príbehov o moslimských úspechoch a príkladov moslimských príspevkov pre spoločnosť na národnej i miestnej úrovni.“
Okrem toho „je pojem 'islamský fundamentalizmus' neužitočný a mali by sme sa mu vyhýbať, pretože niektorí umiernení moslimovia ho budú pravdepodobne vnímať ako negatívny komentár k ich vlastnému prístupu k viere“ (pdf 2, str. 2).
Vo všeobecnosti majú autori správy Mladí moslimovia a extrémizmus príliš silné politické zameranie, aby pochopili jav, o ktorom pojednávajú. Vezmime si otázku moslimských jedincov a organizácií: ak sú ochotní vyjadrovať isté výhrady, ale nevolať pritom po zmene existujúceho systému, považuje sa to za dostatočný dôvod nazývať ich umiernenými. Mojím hlavným obľúbeným príkladom „umierneného moslima“ je Hamza Jusuf (pdf 1, str. 13), pretože on toto označenie, ako som dokumentoval na mojom weblogu („Hamza Jusuf zlyhal pri mojom teste“), výslovne odmieta.
Za skutočnosti vyhlasujú body, ktoré si vyžadujú starostlivé uváženie: „Silná moslimská identita a prísne pridržiavanie sa tradičného moslimského učenia nie sú ako také problematické, ani nezlúčiteľné s britskosťou“ (pdf, str. 9). Na túto tému by bolo možné zorganizovať rozsiahly a dôkladný seminár.
Bod, ktorý pri čítaní správy „Mladí moslimovia a extrémizmus“ najviac zaujímal mňa, je ten, ktorý sa vzťahuje na informácie MI5 a prináša toto úžasné tvrdenie:
Informácie tajnej služby naznačujú, že počet britských moslimov, ktorí sa aktívne podieľajú na teroristických aktivitách doma či v zahraničí, alebo ktorí takéto aktivity podporovali, je extrémne nízky a odhaduje sa na menej než 1 % (pdf 2, str. 9).
Ak budeme akceptovať odhad uvedený v tejto správe (pdf 2, str. 5), že moslimskú populáciu vo Veľkej Británii tvorí 1,6 milióna obyvateľov, potom sa až 16 tisíc „britských moslimov aktívne angažuje v teroristických aktivitách.“
Ich počet je „extrémne nízky“? Prepáčte, ale mne sa zdá extrémne vysoký.
To, že britské úrady nepripúšťajú, že by sa mali obávať tisícok teroristov vo svojom strede, je dôvodom uvažovať, na akej planéte to žijú. Kvôli ich nerozhodnosti, krátkozrakosti a celkovej nekompetentnosti človek cíti beznádej pre ich krajinu.
