Keď sa pred niekoľkými mesiacmi spýtali prezidenta Busha, či moslimovia uctievajú toho istého Všemohúceho ako Židia a kresťania, odpovedal: „Verím, že uctievame toho istého Boha.“ Inými slovami: islamské božstvo, známe ako Alah, je tou istou najvyššou bytosťou, ku ktorej sa modlia Židia a kresťania.
Prezidentovo vyhlásenie vyvolalo medzi evanjelikmi veľké zhrozenie. V jednom prieskume sa zistilo, že 79 percent ich vedenia nesúhlasí s týmto názorom. Pat Robertson ostro vysvetlil, prečo je tomu tak: „celý svet sa zmieta v náboženskej bitke... o tom, či Najvyšším je Hubal, mesačný Boh z Mekky známy ako Alah, alebo či je ním židovsko – kresťanský Jehova, Boh Biblie.“
Moslimovia občas pripúšťajú, že Boh a Alah sa odlišujú. Irshad Manji opísala, ako ju to učili učitelia v madrašoch v Kanade. A židovský študent, Jon D. Levenson považuje vyhlásenie, že kresťania a moslimovia uctievajú toho istého Boha, za „ak nie nepravdivé, tak určite zjednodušené a jednostranné.“
Táto diskusia sa odohráva na mnohých úrovniach. V skautskom hnutí v USA
moslimovia sľubujú: „Urobím všetko pre to, aby som splnil svoju povinnosť voči Bohu“. Moslimskí skauti vo Veľkej Británii namiesto toho plnia „svoju povinnosť voči Alahovi.“
Toto by sa mohlo javiť ako bezvýznamná slovná hračka, ale definícia Alaha má hlboký význam. Pozrime sa na dva alternatívne spôsoby prekladu úvodného verša islamskej základnej deklarácie viery (arabsky: la ilaha illa-la). Jeden znamená „Dosvedčujem, že niet iného Boha okrem Alaha,“ druhý „Dosvedčujem, že niet iného božstva okrem Boha.“
Prvý preklad znamená, že islam má svojho nesporného Pána, známeho ako Alah, a naznačuje, že Židia a kresťania uctievajú falošného Boha. Druhý vyhlasuje, že Alah je arabské pomenovanie spoločného monoteistického Boha a naznačuje spoločenstvo so Židmi a kresťanmi.
Vo vyhľadávači Google sa prvý preklad vyskytuje 40-krát častejšie ako druhý. Napriek tomu je správny ten druhý. Bush mal pravdu. Existuje mnoho dôvodov na to, aby sme používali preklad, ktorý kladie Alaha a Boha na rovnakú úroveň:
Biblické: Samotný Korán na niektorých miestach tvrdí, že jeho Boh je ten istý, ako Boh judaizmu a kresťanstva. Najkonkrétnejšie to vidíme v tom, ako pripomína moslimom, že majú povedať Židom a kresťanom: „Veríme v to, čo sa zjavilo nám i vám. Náš a váš Boh je jeden, a jemu sa koríme“ (preklad súry 29:46 od E. H. Palmera). Samozrejme, verš možno preložiť aj takto: „náš Alah a váš Alah je ten istý“ (neslávne známy preklad od Abdullaha Yusufa Aliho).
Historické: Chronologicky islam nasledoval po judaizme a kresťanstve. Korán však vyhlasuje, že islam v skutočnosti predchádzal ostatným monoteistickým vieram. V islamskej doktríne (súra 3:67) bol Abrahám prvým moslimom. Mojžiš a Ježiš vniesli do významu slova Boh chyby. Mohamed to pomenoval dokonale. Islam považuje judaizmus a kresťanstvo za nesprávne verzie seba samého, správne v hlavných veciach, ale chybné v dôležitých detailoch. Takýto pohľad naznačuje, že všetky tri viery zdieľajú Boha Abrahámovho.
Jazykovedný: Tak ako francúzština a nemčina nazýva Boha Dieu a Gott, arabským ekvivalentom je Alah. Tieto identické označenia môžu do určitej miery vychádzať z príbuznosti slov: Hebrejské označenie Boha „Eloh-im“ je príbuzné označeniu „Alah“. V aramejskom jazyku, ktorým hovoril Ježiš, sa Boh označuje Alaha. V maltskom jazyku, ktorý je špecifický, pretože vychádza z arabčiny, ale hovoria ním prevažne katolíci, sa Boh označuje pomenovaním Ala.
Okrem toho väčšina Židov a kresťanov hovoriacich bežne arabsky sa o Bohu zmieňujú ako o Alahovi (Koptovia - egyptskí kresťania tak nerobia). Starý a Nový zákon v arabčine toto označenie používa. V Biblii vydanej v arabčine sa napríklad hovorí o Ježišovi ako o synovi Alaha. Dokonca aj preklady kresťanských misionárov, z ktorých najslávnejším je preklad z roku 1865 Corneliusa Van Dyke-a, sa zmieňujú o Alahovi, rovnako aj misionárske rozhovory.
Zrovnocennenie Boha s Alahom znamená, že napriek existencii nepriateľských politických vzťahov existuje spoločné puto „detí Abraháma“, a jeho preskúmanie môže jedného dňa poskytnúť základ pre zhodu medzi náboženstvami. Veľké pokroky dosiahol židovsko-kresťanský dialóg a rovnako by ich mohol dosiahnuť aj židovsko-kresťansko-moslimský trialóg.
Kým sa tak však bude môcť stať, moslimovia musia najskôr pripustiť platnosť rôznych prístupov k jednému Bohu. Znamená to, že musia zanechať myšlienku nadradenosti, extrémizmu a násilia súčasnej islamistickej etapy.