Smrť Jásira Arafata v novembri 2004 vzbudila veľké nádeje u tých, ktorí poznali jeho zhubnú osobnosť, ktorá bola hlavnou príčinou palestínskej neústupnosti.
No tí z nás, ktorí nazerali na problém odchodu Arafata v širšom kontexte, ako na výsledok pomerne hlbokej radikalizácie palestínskych politikov – očakávali málo zmien. V čase, keď prebiehali voľby, v ktorých zvolili Mahmúda Abbása za predsedu vlády Palestínskej autonómie, som napísal, že „je potenciálne omnoho ťažším nepriateľom Izraela“ než bol Arafat.
Ako vyzerá situácia jeden a pol roka po Arafatovej smrti? Asi tak zle, ako sa dalo očakávať. Abbás jednoznačne vedie Palestínčanov k vojne po stiahnutí sa Izraela z Gazy v auguste 2005. Pozrime sa na súčasný vývoj.
-
Najímanie teroristov do armády: Namiesto toho, aby boli teroristi uväznení, v súlade s tým, ako to požadoval neformálny februárový pokoj zbraní medzi Izraelom a Palestínou, zaviedol pre nich Abbás špecifický program zamestnávania – začleňovanie do svojich bezpečnostných síl. Agentúra Associated Press nás oboznamuje s očarujúcim bodovým systémom pre stanovenie hodnosti: „Vysokoškolský diplom ... má hodnotu ôsmich bodov, zatiaľ čo jeden rok v izraelskom väzení alebo útek z neho majú hodnotu dvoch bodov. Ozbrojenci nezískajú žiadne ohodnotenie za to, že strávili určitý čas v palestínskych väzniciach, ale dostanú extra body, ak boli zranení v boji s izraelskou armádou alebo boli zbúrané ich domy.“ Izraelské úrady prijali skutočnosť, že aj usvedčení palestínski vrahovia nosia zbrane.
-
Ozbrojovanie teroristov: Palestínska vojenská spravodajská služba pomáha teroristickým skupinám pašovať náplecné strely SA-7 Strela do Gazy, kde majú byť použité proti izraelskému letectvu.
-
Podnecovanie obyvateľstva: Palestínsky Media Watch – Center for Special Studies a Michael Widlanski detailne píšu o tom, že politické prejavy, obsah tlače, kázanie v mešitách, školské učebnice a plagáty zostávajú rovnako zúrivo anti-izraelské a anti-semitistické, ako to bolo počas najhorších dní Arafatovej vlády. Tak napríklad takzvaný predseda vlády Palestínskej autonómie, Ahmad Kureja hrozí „explóziou“ v prípade, ak sa Izrael čo len dotkne mešity Al-Aksa na Chrámovej hore.
-
Predstieranie uväzňovania teroristov: Rovnako ako za Arafata, Palestínska autonómia aj teraz hrá šarádu, kedy uväzňuje teroristov s fanfárami, a potom im umožní z väzenia potichu „utiecť“. Dva príklady takéhoto uväznenia s otočnými dverami: Dvaja páchatelia, ktorí pomáhali pri samovražednom bombovom útoku v Tel Avive vo februári 2005 opustili väzenie v apríli. V druhom prípade palestínska polícia uväznila prvého teroristu z Hamasu 2. mája, na druhý deň ho však promptne prepustila.
Následkom takýchto postupov palestínsky terorizmus, najmä ten z pásma Gazy, výrazne zosilnel. Situácia sa natoľko zhoršila, že jeden z analytikov, Leslie Susser, uvádza, že februárový pokoj zbraní „môže byť na pokraji kolapsu.“
Ťažko možno nesúhlasiť so závermi Caroline Glick, že Šaronova vláda a Bushova administratíva urobili „hroznú chybu“, keď vsadili na Abbása. A napriek tomu si ani jeden z nich túto chybu nepripúšťa. Zdôrazňovaním Abbásových dobrých úmyslov obaja investovali mnoho do jeho politického úspechu.
Plánované stiahnutie sa Izraela z Pásma Gazy, ktoré sa má uskutočniť v auguste, bude pravdepodobne viesť k novým vlnám násilia. Jedna z nich môže nastať v júli, keď izraelská armáda uskutoční masívne prečesávanie pásma Gazy, aby zabezpečila, že blížiaci sa odchod nebude prebiehať pod palestínskou paľbou.
Ďalšie násilie môže nasledovať v septembri, keď Palestínčania, ktorí budú mať Gazu vo svojich rukách, začnú s novými útokmi na Izrael. Možno očakávať, že v tejto vlne bude použitý značný raketový arzenál, ktorý nahromadil Hamas. Šéf izraelského generálneho štábu, Moše Jaalon predpovedá: „Bezprostredne po uvoľnení územia môžeme očakávať vlnu terorizmu.“
Takýmto šikovným spôsobom pripravil Ariel Šaron všetky prvky pre masívnu katastrofu.
Iróniou je, že jedinou vecou, ktorá by mohla zabrániť tomuto scenáru, je víťazstvo Hamasu vo voľbách do palestínskeho mestského zastupiteľstva, ktoré by sa mali konať v polovici júla. Izraelské hlasy sa čoraz silnejšie dovolávajú toho, aby v prípade, že Hamas vyhrá voľby – čo sa zdá pravdepodobné - bolo stiahnutie z Gazy posunuté či dokonca zrušené. Napríklad, izraelský minister zahraničných vecí, Silvan Šalom vyhlásil, že ak Hamas vyhrá voľby, bolo by „nerozumné“ uskutočniť plán odchodu a dovoliť Hamasu, aby pásme Gazy vytvoril „Hamas-stan“.
Takže v nasledujúcich pár mesiacoch je viacero možností. Ich spoločným prvkom je, že do septembra sa bude arabsko-izraelské divadlo nachádzať ešte v horšom stave, ako je tomu teraz.
