Napriek všetkej svojej rétorike o izraelskej „zlovestnej“ a „brutálnej“ okupácii, palestínski Arabi, vrátane svojich vodcov, občas znížia svoju ostražitosť a priznajú, o koľko viac uprednostňujú Izrael pred palestínskou samosprávou. Uvádzam niekoľko, často sa opakujúcich, tém:
Obmedzenie násilia. Po tom, ako palestínska polícia uskutočnila neskoro v noci raziu v dome prívrženca Hamasu a zaobchádzala s ním a s jeho 70 ročným otcom násilne, zareval otec na políciu: „Ani Židia sa nesprávali ako vy - zbabelci.“ Keď sa syn vrátil z palestínskeho väzenia, označil ho za omnoho horšie, ako izraelské. Jeden z odporcov Jásira Arafata sa zmienil o tom, že izraelskí vojaci „najskôr použijú slzný plyn, potom strieľajú gumovými nábojmi a až potom použijú ostré strelivo. ... Ale táto palestínska polícia začne ostrú strieľbu ihneď.“
Dodržiavanie zákona. Jeden z palestínskych vodcov v Gaze, Haydar Abd ash-Shafi raz poznamenal: „Dokáže si vôbec niekto predstaviť, že rodina bude šťastná, keď im uprostred noci na dvere zabúcha izraelská armáda?“ Pokračoval: „Keď v Gaze začali nepokoje, ľudia sa tešili, že izraelská armáda zaviedla zákaz vychádzania.“ Aj príslušník Hamasu, Musa Abu Marzouk nepriaznivo porovnal Arafata so židovskými vodcami: „Videli sme, ako predstavitelia izraelskej opozície kritizujú (premiéra) Baraka a nešli za to do väzenia ... v našom prípade však zatýkanie ľudí je tou prvou vecou, ktorú urobí palestínska polícia.“
Demokracia. Izraelské voľby v roku 1999, v ktorých vtedajší premiér prehral, urobili dojem na mnohých palestínskych pozorovateľov. Novinári komentovali hladkú zmenu v Izraeli a a priali si rovnakú možnosť aj pre svoju krajinu: „Závidím (Izraelcom) a želám si podobný režim aj vo svojom budúcom štáte.“ Generálny riaditeľ palestínskeho Ministerstva informácií, Hasan al-Kašif postavil do protikladu zmeny v Izraeli a silu „niekoľkých mien členov nášho vedenia“, ktorí vládnu zdanlivo navždy. Vodca teroristického Demokratického frontu na oslobodenie Palestíny, Nayif Hawatma chce, aby palestínska štátna moc prijímala rozhodnutia rovnakým spôsobom, ak v Izraeli - na základe hlasovania.
Práva menšín. Najmä kresťania a sekulárni moslimovia oceňujú izraelskú ochranu v čase, keď palestínska politika získava čoraz viac islamistické črty. Palestínski kresťania vyhlásili, že ak vznikne palestínsky štát, „svätá únia proti sionistickému nepriateľovi zomrie. Potom príde čas na vyrovnávanie účtov. Budeme znášať to isté, čo naši libanonskí bratia alebo Koptovia v Egypte. Som smutný, že to musím povedať, ale izraelské zákony nás ochraňujú.“
Sloboda vyjadrovania. Je iróniou osudu, že právnika žijúceho v Gaze, Na´im Salama uväznili palestínske úrady za ohováranie po tom, ako napísal, že Palestínčania by mali prijať štandardy izraelskej demokracie. Za svoju smelosť musel stráviť určitý čas vo väzení. Obsesívna kritička Izraela Hanan Ashrawi neochotne pripustila, že vznikajúci palestínsky štát sa má od židovského čo naučiť: „O slobode sa budeme musieť zmieniť, aj keď sa aplikuje iba selektívnym spôsobom, napríklad, sloboda slova. “ Prominentný psychiater a riaditeľ Programu mentálneho zdravia spoločnosti v Gaze (Gaza Community Mental Health Program) Iyad as-Sarraj priznal, že „počas izraelskej okupácie bol stokrát slobodnejší.“
Ekonomický prospech. Palestínčania žijúci v Izraeli, vrátane Jeruzalema, oceňujú hospodárske úspechy Izraela, sociálne služby a ďalšie výhody. Platy sú v Izraeli asi päťkrát vyššie ako na Západnom brehu alebo v Pásme Gazy. A izraelský systém sociálneho zabezpečenia nemožno s palestínskym porovnať. Palestínčania žijúci mimo Izraela by chceli byť ekonomicky vnútri – keď izraelská vláda oznámila ukončenie stavby bezpečnostného plotu v regióne, jeden z obyvateľov Západného brehu žijúci na hraniciach mesta Kalkilía rozhorčene reagoval: „Žijeme tu v jednom veľkom väzení.“
Takéto príklady poukazujú, že Palestínčania chápu výhody volieb, zákonnosti, práv menšín, slobody slova, a vyššieho životného štandardu. Je dobre vedieť, že medzi palestínskym politickým extrémizmom a terorizmom existujú aj voliči, ktorí sú za normalitu.
Nanešťastie sú to však utajení voliči, ktorí majú malú politickú moc. Nadišiel čas, aby sa slušní Palestínčania ozvali a vyjadrili tak, že existencia Izraela nie je problémom, ale riešením.
