Aké kroky by mali podniknúť západní ochrancovia hraníc v záujme ochrany svojej krajiny proti škodám spôsobeným islamistami?
V prípade, že nie sú občanmi danej krajiny, je odpoveď jednoduchá: Nevpustiť ich do krajiny. Nedovoliť vstup nielen potenciálnym teroristom, ale ani nikomu, kto podporuje ciele radikálneho Islamu. Rovnako, ako civilizované krajiny nevítali začiatkom 40. rokov fašistov (alebo o desať rokov neskôr komunistov), nepotrebujú dnes vítať islamistov.
Ako sa však správať k vlastným občanom, prekračujúcim hranice? Je možné, že opustili krajinu, aby mohli bojovať za Taliban, alebo sa vracajú z kurzu o technikách terorizmu. Prípadne študovali s nepriateľmi Západu, ktorí ich podnecovali k sabotáži alebo vzbure. Je tiež jasné, že úrady by mali podniknúť kroky, aby zistili viac o ich aktivitách, najmä pokiaľ ide o nebezpečnú ideológiu džihádu, ktorá sa už udomácnila v mnohých západných krajinách, vrátane Kanady.
Táto otázka vznikla koncom decembra 2004, po tom, ako sa v Toronte uskutočnila trojdňová islamistická konferencia „Oživenie islamského ducha“. Toto podujatie, ktoré sa mohlo pochváliť účasťou vysoko profilovaných islamských rečníkov, ako Bilal Philips, Zaid Shakir, Siraj Wahhaj a Hamza Yusuf , zalarmovalo Colnú a pohraničnú ochranu Spojených štátov (U. S. Customs and Border Protection , CBP), nový americký úrad na ochranu hraníc.
Hovorkyňa CBP Kristie Clemens vysvetlila, že jej úrad mal informácie o tom, ako by mohlo byť podujatie podobné tomu v Toronte, „využité teroristickými organizáciami na podporu teroristických činností, ku ktorým patrí aj cestovanie a získavanie finančnej podpory.“ Pani Clemens o trochu neskôr dodala, že CBP má „hodnoverné, neustále informácie, že konferencie takéhoto typu boli a aj naďalej sú využívané teroristickými organizáciami nielen na prepravu falošných dokumentov, ale aj na maskovanie cestovania teroristov.“ Teroristi sa domnievajú, zdôraznila, že ak budú cestovať vo veľkej skupine, „budeme menej reštriktívni a budeme sa snažiť kontrolu vykonať rýchlejšie.“
Jej vysvetlenie naznačuje, prečo sa CBP rozhodol zadržať takmer 40 moslimov, z ktorých mnohí boli americkými občanmi, keď sa vracali autami z konferencie v Toronte. Cestujúci uviedli, že strávili dlhé hodiny na hraniciach neďaleko Buffala (štát New York), za nie príliš príjemných okolností. Jedna žena uviedla, že sa jej pýtali, či drôt v jej kosticovej podprsenke nie je zbraňou. Iná žena v siedmom mesiaci tehotenstva uviedla, že pohraničný úradník nadvihol jej blúzu v snahe uistiť sa, že je skutočne tehotná. Tretí cestujúci hovoril o svojom rozhovore s pohraničným úradníkom. Spýtal sa ho, „Ak vám odmietnem poskytnúť odtlačky prstov, čo urobíte?“ na čo dostal odpoveď: „Môžete odmietnuť, ale zostanete tu dovtedy, kým nám ich nedáte.“
Daniel W. Sutherland, pracovník zodpovedný za občianske práva a slobody z Ministerstva vnútornej bezpečnosti, materskej organizácie CBP, vo svojom prejave v Buffale začiatkom tohto mesiaca hovoril aj o decembrovej epizóde. V zásade však postup CBP ani neodobril, ani neodsúdil. Skôr iba potvrdil, že CBP neskôr uskutočnil „preverenie akcie“ a zdokonalil niektoré body. Pán Sutherland vložil otázku zadržiavania občanov do širšieho kontextu („Táto skladačka má veľký počet kúskov“) a väčšinu svojho času strávil zdôrazňovaním potreby lepšej spolupráce medzi jeho ministerstvom a moslimskými skupinami.
Urobil správne, keď zostal diskrétne málo informatívny. Amerika je vo vojne s radikálnym islamom nielen v Afganistane, ale aj v mestách Buffalo, Boston, Boca Raton a Baltimor. Kontrola pohraničného styku je preto zvrchovane dôležitá. Ako organizácia určená na ochranu zákonnosti by CBP nemala v tomto ani v iných prípadoch (hlavne v takom, akým bol prípad Tariqua Ramadana) vyzrádzať presné dôvody nevpúšťania cudzincov či zadržiavania občanov. V opačnom prípade by ohrozovala národnú bezpečnosť.
Toto na druhej strane pravdepodobne vysvetľuje, prečo minulý týždeň dve organizácie, ktoré si zachovávajú trvalé nepriateľstvo k americkej sebaochrane – Rada pre americko-islamské vzťahy (the Council on American-Islamic Relations) a Americká únia pre občianske slobody (American Civil Liberties Union) podnecovali piatich zo zadržaných cestujúcich k tomu, aby podali žalobu na americkú vládu za to, že „ich nezákonne zadržali, vypočúvali, fotografovali a odobrali im odtlačky prstov.“
Dve z požiadaviek žalujúcich by mali dlhotrvajúce dôsledky: aby súd uznal, že CBP porušil práva cestujúcich a vydal preň zákaz „zadržiavania, vypočúvania, odoberania odtlačkov prstov a fotografovania občanov Spojených štátov, ktorí sú moslimami, pretože sa vracali do krajiny po tom, ako sa zúčastnili náboženskej konferencie.“
Ak by žalujúci v tomto prípade zvíťazili, účasť na náboženských konferenciách sa ihneď stane obľúbenou metódou teroristov a ďalších islamistov bezproblematického prechodu amerických hraníc. Takéto zhubné následky naznačujú, že tento proces musí byť zo strany súdu zmietnutý zo stola.
