Antisemitizmus sa môže javiť ako statický, nemenný fenomén, v skutočnosti však obsesívna nenávisť voči Židom má svoju históriu siahajúcu tisícročia do minulosti a neustále sa vyvíjajúcu.
Vývoj od druhej svetovej vojny a obdobia holokaustu bol obzvlášť rýchly a pozoruhodný. Môžeme ho charakterizovať štyrmi významnými zmenami:
-
Zprava doľava: Už po celé stáročia bol antisemitizmus poznávacím znamením pravice a pre ľavicu znamenal púhu epizódu. Najzákladnejším príkladom tohto trendu je skutočnosť, že Stalinova židofóbia bola v jeho monštróznom projekte len okrajová, u Hitlera bola ústredná. Ešte pred desaťročím takýto vzorec v zásade platil. Posledné roky sú však svedkom rýchlej celosvetovej zmeny, pretože v hlavnom pravicovom prúde stále viac narastajú sympatie k Židom a Izraelu a ich ľavicový proťajšok je stále viac chladnejší a viac nepriateľský.
-
Od kresťanov k moslimom: Kresťania vytvorili pretrvávajúcu metaforu antisemitizmu (napríklad chamtivosť či túžba ovládnuť svet) a z historického hľadiska najviac Židov zabili kresťania. Preto Židia pravidelne utekali z kresťanských území do islamských. Tento vzorec sa v roku 1945 prudko zmenil. Kresťania dosiahli dohodu so Židmi, zatiaľ čo moslimovia si osvojili staré kresťanské námety a vražednosť. Dnes je inštitucionálny antisemitizmus prevažne moslimskou záležitosťou. Jedným z výsledkov je silný opačný exodus, kde Židia opúšťajú islamské krajiny a utekajú do kresťanských.
-
Od náboženského k svetskému: To, čo sa začalo ako odmietanie židovského náboženstva, sa v priebehu tisícročí vyvinulo do zaujatosti voči tým, o ktorých sa predpokladalo, že pochádzajú zo židovskej rasy (teda pokračovanie používania pojmu „antisemitizmus“, ktorý nedáva zmysel) a neskôr až do anti-sionizmu, čiže nenávisti voči židovskému štátu. Úžasom nás napĺňajú výsledky prieskumu z roku 2003, podľa ktorého Európania vnímajú Izrael ako najväčšie ohrozenie svetového mieru. Tieto výsledky vyjadrujú hĺbku tohto nového cítenia.
-
Splývanie antisemitizmu s anti-amerikanizmom: Židia a Američania a Izrael a Spojené štáty splývajú v mysliach mnohých ľudí po celom svete, takže jeden predsudok bežne naznačuje druhý. Nenávisť voči obom má spoločnú základnú črtu: ani v jednom z týchto dvoch prípadov nie je nenávisť prístupná racionálnym argumentom, takže obe môžeme chápať skôr ako prejav psychickej poruchy ako nejakej tajuplnej politickej logiky.
Spojenie týchto trendov vedie k niekoľkým úvahám o ťažkej a nebezpečnej budúcnosti troch veľkých židovských spoločenstiev.
Najextrémnejšiemu nebezpečiu čelí Izrael, pretože je obklopený nepriateľmi, ktorí v predchádzajúcich generáciách dehumanizovali Židov spôsobmi pripomínajúcimi nacistické Nemecko v 30. rokoch. V oboch prípadoch viedli vlády systematickú kampaň orientovanú na to, aby ľudia považovali svojich židovských susedov za beštiálne ohrozenie, ktoré možno zvládnuť len ich záhubou. V nacistickom Nemecku vyvrcholil tento názor až do táborov smrti, dnes by mohol - zdôrazňujem, že mohol; nepredpovedám, že sa tak stane – viesť k spŕške atómových bômb v Izraeli - vyhliadke, s ktorou sa verejne pohrával jeden mocný iránsky vodca. To by mohlo vyústiť do druhého holokaustu, opäť šiestich miliónov Židov.
Európske židovstvo je tiež v nebezpečí, hoci omnoho všednejším spôsobom: politická a sociálna izolácia, pustošenie islamistami, palestínskymi radikálmi a inými horúcimi hlavami, a narastajúcim pocitom, že Židia nemajú na tomto kontinente budúcnosť. V blízkej budúcnosti môže prísť k exodusu, ktorý by bol replikou odchodu Židov z moslimských krajín po Druhej svetovej vojne, kedy počet židovskej populácie klesol z milióna v roku 1948 na dnešných 60 tisíc.
A na záver: Židia zo Spojených štátov amerických si toho nemusia byť vedomí, ale posledných 60 rokov žili v zlatých časoch židovstva, pravdepodobne v omnoho skvelejších podmienkach ako Židia v Andalúzii, Aragone, Nemecku, Maďarsku, Litve či Prahe. Teraz však, v miernejšej forme než v Európe, sú vystavení podobným prúdom v americkom živote, ako napríklad nástup islamistov hýčkaný ľavičiarmi. Zlatý vek amerického židovstva sa takto končí. Americkí Židia mali relatívny luxus, keď si mohli robiť starosti z takých vecí, ako zmiešané manželstvá, súverci vo svete, školské modlitby či potraty. Ak bude pokračovať súčasný trend, budú sa musieť stále viac obávať o osobnú bezpečnosť, odsúvanie na okraj spoločnosti a ďalšie prejavy už viditeľné v Európe.
S blížiacim sa 60. výročím ukončenia vojny v Európe a Japonsku je jasné, že problémy, ktoré sa zdali by pochované v krematóriách Osvienčimu a Birkenau znova ožívajú a objavujú sa medzi nami vo rastúcej miere.
