Až do 18. storočia existovala prakticky len jedna forma judaizmu - tá, ktorú dnes nazývame ortodoxnou. Znamenala život podľa 613 náboženských zákonov, predchnutý vierou. Neskôr, počínajúc mysliteľom Baruchom Spinozom (1632 – 77) a pokračujúc Haskalou („osvietenstvom“) na konci 18. storočia, Židia rozvinuli širokú varietu alternatívnych interpretácií svojho náboženstva. Mnohé z nich znižovali úlohu viery v ich živote a viedli postupne k tomu, že sa menej hlásili k židovstvu.
Tieto alternatívy a ďalší vývoj, najmä holokaust, mali za následok, že rady ortodoxných boli redukované na malú menšinu. Ich podiel na celosvetovej židovskej populácii dosiahol svoju spodnú hranicu v období po druhej svetovej vojne, keď klesol na približne 5 %.
Nasledujúcich 60 rokov však prinieslo obrodu židovskej ortodoxie. Trend bol opäť spôsobený mnohými faktormi, najmä tendenciou neortodoxných Židov uzatvárať manželstvá s nežidmi a mať menší počet detí. Tento smer potvrdzujú aj nedávno uverejnené údaje za Ameriku z Národného prieskumu židovskej populácie (National Jewish Population Survey). Podiel ortodoxných členov v židovských synagógach sa napríklad zvýšil z 11 % v roku 1971 na 16 % v roku 1990 a na 21 % v rokoch 2000 – 2001 (v absolútnych číslach si treba všimnúť, že celková americká židovská populácia v priebehu týchto desaťročí neustále klesá).
Je pravdepodobné, že ak bude tento trend pokračovať, uvedený podiel sa vráti približne na úroveň, ktorú dosahoval pred dvesto rokmi, a ortodoxní budú opäť tvoriť veľkú väčšinu židovskej populácie. Ak by sa tak stalo, mohol by neortodoxný fenomén pri pohľade späť vyzerať len ako epizóda, ako zaujímavé, pamätihodné, dôležité, ale napriek k tomu k zániku určené hľadanie alternatív, naznačujúce, že život vedený podľa zákona je nevyhnutný v záujme dlhodobého udržania si židovskej identity.
Tieto demografické myšlienky prichádzajú na myseľ po prečítaní si nedávneho článku v týždenníku Jerusalem Post pod názvom „Vodca amerických ortodoxných židov podnecuje k aktivizmu“. Autor Uriel Heilman v ňom hovorí o prejave mimoriadneho významu, ktorý predniesol Rabbi Shmuel Bloom koncom novembra 2004. Bloom je výkonným viceprezidentom Agudath Israel of America, ortodoxnej organizácie s jasným poslaním „mobilizovať Židov verných Tóre k zachovaniu autentického judaizmu“, má členov siahajúcich od hladko vyholených mužov až po tých, ktorí nosia čierne klobúky (Haredim), od Židov vzdelávaných v sekulárnych (nenáboženských) univerzitách až po tých študentov Talmudu, ktorí hovoria výhradne jidiš.
Rabbi Bloom povedal členom Agudathu, že židovské demografické trendy spôsobili, že americkí ortodoxní Židia sa už nemôžu, tak ako v minulosti, zaoberať iba úzkymi záujmami v očakávaní, že neortodoxné židovské inštitúcie vezmú na svoje ramená hlavné bremeno zodpovedností židovského spoločenstva. Namiesto toho musia ortodoxní spolupracovať, či dokonca prevziať od svojich neortodoxných súveriacich také úlohy, akými sú boj proti antisemitizmu, posielanie peňazí do Izraela a lobovanie u americkej vlády. Kto bude zariaďovať „veci, v ktorých sa spoliehame na sekulárnych Židov,“ ak sa sekulárna komunita ešte viac zmenší?“ pýta sa. „Musíme našu agendu rozšíriť tak, aby zahŕňala aj záležitosti, v ktorých sme sa až doteraz spoliehali, že ich vyriešia sekulárni Židia.“
Preháňa, keďže niektorí ortodoxní Židia v Amerike majú významnú pozíciu na oboch úrovniach – celonárodnej (napríklad demokratický senátor za Connecticut Joseph Lieberman), ako aj miestnej (Morton Klein zo Sionistickej organizácie Ameriky). Správne však uvádza, že ortodoxné inštitúcie sa zvyčajne nemiešajú do amerických potýčok s výnimkou sledovania vlastných úzkych záležitostí.
Ostatní v Agudathu súhlasia s tým, že ortodoxní musia rozšíriť svoje ambície. Výkonný viceprezident organizácie pre vládne a verejné záležitosti David Zwiebel poznamenáva, že „s narastajúcim počtom členov a dozrievaním nášho spoločenstva, väčšou sebadôverou, ktorá prichádza s dozrievaním a rastom je nepochybné, že potrebujeme brať na svoje plecia určitú zodpovednosť“.
Pán Heilman verí, že tento úmysel preberie väčšiu úlohu v celonárodnom a židovskom živote, ako „znamenie úspechu amerického spoločenstva Haredim v udržaní si svojich členov ako aj jeho zlyhania v pokusoch využiť tento úspech na vytvorenie väčšieho vplyvu na celú komunitu.“
Môže to tiež byť predzvesťou omnoho väčšieho obratu v živote Židov v Amerike a ostatnom svete, keďže ide o hlavný indikátor politického dozretia ortodoxie a prípadného nahradenia neortodoxného judaizmu.
