V petícii, ktorú poslali viaceré sunitské a kurdské politické strany i jednotlivci 26. novembra irackej volebnej komisii, žiadajú o odloženie celoštátnych volieb o 6 mesiacov z dvoch dôvodov: „kvôli potrebe venovať sa súčasnej bezpečnostnej situácii a ukončiť nevyhnutné administratívne, technické a systematické opatrenia.“
Dočasná iracká vláda podporovaná Amerikou túto žiadosť rýchlo odmietla a hovorca šítov trval na tom, že o plánovanom termíne 30. januára 2005 „nemožno vyjednávať“. Existujú však dobré dôvody na odloženie hlasovania dovtedy, kým na to bude Irak skutočne pripravený, či už to bude trvať mesiace, alebo roky.
Hoci opätovné volanie prezidenta Busha po „slobodnom a demokratickom Iraku“ je ušľachtilé a správne, politický systém v Iraku nemožno dať do poriadku v nasledujúcich dvoch mesiacoch. Ako naznačujú signatári petície, hlavným dôvodom je bezpečnosť. Ďalším je logika demokratizácie.
Bezpečnosť: Najvyššou prioritou ústrednej bagdadskej vlády pred voľbami je vlastnými silami, nezávisle od amerických a iných koaličných síl, ukončiť sunitské povstanie v Iraku a získať kontrolu nad celou krajinou. Z tohto hľadiska urobila americká vláda vymenovaním Allawiho za predsedu vlády dobrý krok. Odvtedy, ako v júni 2004 prevzal úrad, neustále prejavuje to, čo Washington Post označuje ako „cieľavedomé zameranie na otázky bezpečnosti.“
Výsledky prieskumu ukazujú, že Allawiho cieľavedomosť zodpovedá nálade irackej verejnosti. Júnový prieskum, ktorý uskutočnil Oxford Research International, napríklad zistil, že zatiaľ čo Iračania chcú demokraciu v dlhodobom horizonte (myslí sa tým obdobie asi piatich rokov), krátkodobo „chcú silného muža, ktorý vyrieši bezpečnosť, prevezme kontrolu nad krajinou a udrží národ vcelku.“ Z výsledkov výskumu vyplývajú dva dôležité závery: Legitimita sa odvodzuje v prvej línii od kontroly nad Irakom a voliči chápu, že demokracia vznikne až v priebehu času tak, že nahradí ustupujúcu autokraciu.
Nanešťastie túto legitimitu znižujú koaličné sily, ktoré znášajú hlavný nápor bojov vo Falúdži a na iných miestach. Irackým úradom to ušetrí povinnosť potlačiť väčšiu časť sunitských rebélií. V skutočnosti sa stalo, že vojna medzi americkou vládou a irackými sunitmi vyústila do nezdravej situácie. Ako zdôrazňuje Charles Krauthammer, Američania „si musia ujasniť, že my tam budeme preto, aby sme podporovali novú vládu. Ale aj my si musíme ujasniť, že tam nie sme na to, aby sme bojovali večne. Je to ich občianska vojna.“
Ústredná vláda zďaleka nemá pod kontrolou celý Irak. Také niečo si môže vyžiadať niekoľko rokov. Bagdad sa musí sústrediť na tento existenčný problém a nie robiť si starosti so zložitými politickými otázkami, ktoré stoja pred vznikajúcou novou irackou vládou. Ja tvrdím: stabilitu teraz a demokraciu neskôr.
Demokratizácia: Voľby neodštartujú demokratizačný proces, ale budú jeho vyvrcholením a ukončením. Skôr, ako budú mať Iračania úžitok zo zmysluplných volieb sa musia zbaviť zlých návykov tyranskej vlády Saddáma Husajna a nahradiť ich správaním miernej občianskej spoločnosti. Musia ešte podniknúť množstvo krokov, ako je vytvorenie dobrovoľníckych inštitúcií (politických strán, lobistických skupín, atď.), etablovanie zákonnosti, ochrany práv menšín, zabezpečenie vlastníckych práv a rozvinutie lojálnej opozície. Voľby by sa mali začať na komunálnej úrovni a postupne prejsť na úroveň celoštátnu. Rovnako by mali začať zákonodarstvom a postupne prejsť k výkonnej moci.
Tento proces si vyžiada určitý čas, pretože nie je vôbec jednoduché zjednotiť rozdrobené iracké obyvateľstvo alebo zbaviť sa totalitného správania uplynulých desaťročí. Skúsenosti z krajín, ako je Mexiko, Južná Afrika, Rusko, Čína a Južná Kórea ukazujú, že cesta od tyranie k demokracii je dlhá a hrboľatá. V tomto náročnom procese sa nemožno ponáhľať, a už vôbec ho nemôžu uskutočňovať cudzinci. Len samotní Iračania môžu dosiahnuť pokroky a vlastným nasadením musia prejsť týmto bolestivým procesom pokusov a omylov. Američania sa musia učiť trpezlivosti. Túto radu dal niekoľko dní po 11. septembri Jean Bethke Elshatain zo Chicagskej univerzity pánovi Bushovi a požiadal ho, aby „netrpezlivých ľudí naučil trpezlivosti.“ V Iraku by mohla mať americká netrpezlivosť smrteľné následky.
