Titulok v austrálskej tlači: "Zlyhanie Gazy: vojna pravdepodobne neukončí vládu teroru Hamasu"
Online titulok v austrálskej tlači: "Päť možných riešení problému Gazy"
Izraelčania po masakre zo 7. októbra 2023 široko súhlasili s tým, že Hamas už nesmie vládnuť Gaze; naozaj musí byť zničený. Asi o 16 mesiacov neskôr však Hamas zostáva silnou inštitúciou. V dôsledku toho sa otázka budúceho riadenia Gazy stala premenlivou a zmätenou.
Táto situácia vyvoláva niekoľko otázok: Prečo mocná izraelská armáda, ktorá za šesť dní porazila tri armády arabských štátov, nedokázala poraziť také akože milície? Aké sú možné cesty vpred pre Gazu? Aký je najpravdepodobnejší výsledok? Aký by bol najlepší?
Besnenie
Ihneď po 7. októbri sa objavil izraelský konsenzus o potrebe zničiť Hamas, ktorý vládne v Gaze od roku 2007. Premiér Benjamin Netanjahu rôzne prisahal, že Hamas bude "porazený", "zbúraný", "zničený" a "eliminovaný". Ďalší vysokopostavení vládni predstavitelia to zopakovali, pričom vtedajší minister obrany Yoav Gallant uviedol, že "nenastane situácia, v ktorej by boli izraelské deti vraždené na poliach a v ktorej by Hamas naďalej existoval". A veľvyslanec OSN Gilad Erdan vyhlásil: "Teraz je čas vymazať teroristickú infraštruktúru Hamasu, úplne ju vymazať." Verejné osobnosti dali priechod jedinečnej zúrivosti. Gallant nazval členov Hamasu "ľudskými zvieratami" a bývalý premiér Naftali Bennett ich nazval "nacistami".
 Amichai Eliyahu, izraelský minister kultúrneho dedičstva. |
Potom prišli vyhrážky. Hovorca podpredsedu parlamentu vyzval Izrael, aby "vypálil Gazu". Nemenovaný predstaviteľ obrany oznámil, že "Gaza sa nakoniec zmení na mesto stanov. Nebudú tam žiadne budovy." Minister kultúrneho dedičstva vyzval na útok na územie Gazy s rozlohou 365 kilometrov štvorcových, čo je oblasť o niečo väčšia ako Albany v západnej Austrálii, s jadrovými zbraňami. Hip-hopová hymna sľubujúca, že na nepriateľov Izraela bude pršať peklo, sa dostala na prvé miesto. Popový spevák vyzval Izrael, aby "vymazal Gazu. Nenechávajte tam ani jedného človeka." Moderátor televíznych novín predniesol tirádu mimo scenára:
Zničíme vás. Každý deň vám hovoríme – prichádzame. ... S tým musíte počítať. Viete si predstaviť, koľkých z vás zabijeme za každého z 1300 Izraelčanov, ktorých ste zmasakrovali? Počet obetí dosiahne čísla, aké ste v histórii arabských národov ešte nevideli.
Skrátka, Izrael zachvátila zúrivá nálada proti Hamasu a Gaze, okrem roztrúsených ľavičiarov vyjadrujúcich plachý nesúhlas.
Bezvýchodisková situácia
Dve hlavné udalosti potom zabránili Izraelu konať v súlade s týmito cieľmi: rukojemníci a spojenci Hamasu.
Zajatie rukojemníkov, a to asi 250 obyvateľov Izraela vytvorilo veľkú, hlasnú a politicky vplyvnú kohortu, ktorá presvedčila zhruba dve tretiny izraelských politických predstaviteľov, že prepustenie rukojemníkov má prednosť pred porážkou, rozdrtením, zničením a odstránením Hamasu. Keď sa prvotná zúrivosť zmenila na triezvy záujem o obete držané v otrasných podmienkach, horlivosť dosiahnuť dohodu s Hamasom znamenala akceptovanie jeho ďalšej existencie.
 Demonštranti sa v roku 2024 zhromaždili v Tel Avive a požadovali prepustenie izraelských rukojemníkov. |
Súčasne 7. október podnietil tak Islamskú republiku v Iráne a jej zástupcov, Hizballáh v Libanone a Húsíov v Jemene, aby zaútočili na Izrael v tom, čo sa stalo známym ako iránsky "ohnivý kruh". Predstavoval dve veľké záplavy rakiet a bezpilotných lietadiel z Iránu, striel a rakiet Hizballáhu proti severu Izraela, čo viedlo k evakuácii približne 80 000 Izraelčanov, a útoky rakiet a bezpilotných lietadiel z Jemenu. Tieto údery spoločne podnietili Jeruzalem k reakcii, najmä proti Hizballáhu, ale aj proti Iránu a Húsíom, čím predčasne odložili vojnu proti samotnému Hamasu, a tak zostali vojnové snahy v Gaze neúplné.
 Deti na vrchole pozostatkov iránskej rakety neďaleko Aradu po iránskom raketovom útoku z októbra 2024. |
Ďalší vývoj ešte viac prispel k odvráteniu pozornosti: Netanjahuove právne problémy a jeho operácia, neustále hrozby zo strany jeho koaličných partnerov, že odídu z koalície, a Trumpom nariadená dohoda o výmene palestínskych zajatcov za izraelských rukojemníkov, v ktorej sa Izrael fakticky zaviazal nereštartovať svoju vojnu s Hamasom.
V súhrne tieto faktory viedli k súčasnej slepej uličke, ktorá zanechala izraelskú vládu zmätenú a neschopnú, s chabým vojenským úsilím a bez jasného cieľa. Americké spravodajské služby uvádzajú, že Hamas od 7. októbra naverboval desať až pätnásťtisíc členov. Podľa Washington Post Netanjahu "možno zdecimoval bojové schopnosti Hamasu a zrovnal so zemou veľkú časť Gazy, ale nepodarilo sa mu úplne uvoľniť zovretie skupiny vnútri enklávy". Amos Yadlin, bývalý šéf izraelskej vojenskej rozviedky, zistil, že "Izrael zlyhal vo svojej misii zničiť Hamas ako vládu". Pri hodnotení takmer 16-mesačných bojov Giora Eiland, bývalý riaditeľ izraelskej Národnej bezpečnostnej rady, označil vojnu v Gaze za "zlyhanie".
Možné riešenia
Očakáva sa, že návrhy na "deň po" v Gaze pokrývajú široké spektrum. Postupujeme v hrubom poradí od najmenej po najasertívnejší izraelský postoj, medzi ktoré patria:
 Gazania kráčajú do svojich domovov po Trumpovej dohode v januári 2025. |
Vláda Hamasu: Samotný Hamas má, samozrejme, v úmysle udržať si kontrolu nad Gazou av tomto sa môže spoľahnúť na podporu niekoľkých dôležitých vlád vrátane tureckej a katarskej. Chaim Levinson z Ha'aretz kategoricky tvrdí, že "ambiciou Kataru je založiť kolóniu" v Gaze.
Vláda Palestínskej autonómie: Bidenova administratíva a takmer všetky západné mocnosti, ako aj medzinárodné organizácie požadujú, aby schátraná Palestínska samospráva Mahmúda Abbása na Západnom brehu dostala vládu nad Gazou. Pre ľudí zo Západu to znamená vybudovať PA tak, aby účinne vládla. Pre krajiny s moslimskou väčšinou to znamená, ako vysvetľuje izraelský novinár Khaled Abu Toameh, pokračovanie vlády Hamasu: "Vláda P.A. [bude] zbierať odpadky, prestavovať zničené domy a vyplácať platy Palestínčanom v Gaze, zatiaľ čo Hamas je zaneprázdnený prezbrojovaním, preskupovaním a prípravou na ďalší útok na Izrael.
Medzinárodné ozbrojené sily: Rôzni komentátori navrhujú zmes arabských a medzinárodných síl, možno pod záštitou OSN, aby zabezpečili bezpečnosť v Gaze.
Izraelom sponzorovaná samospráva Gazy: Netanjahu podporuje myšlienku, aby Jeruzalem spolupracoval predovšetkým s Gazanmi na obnove ich územia. "Občianske záležitosti a zodpovednosť za verejný poriadok budú založené na miestnych aktéroch s "manažérskymi skúsenosťami" a nebudú spojené s násilím voči Izraelčanom. Izraelská armáda podnikla prvé kroky s neformálnym pilotným programom "humanitárnych balíkov pomoci" v oblastiach Gazy, kde nevládne Hamas. Medzi tieto miestne riadiace orgány patria predstavitelia komunít, ktorých úlohou je distribuovať humanitárnu pomoc a revidovať školské osnovy.
Vláda Izraela: Pravica v Izraeli požaduje vyhnanie Gazanov a územia znovu okupované a osídlené Izraelčanmi. To si našlo prekvapivú podporu zo strany USA, vrátane guvernéra Floridy Rona DeSantisa, senátora Tom Cottona a bývalej americkej veľvyslankyne pri OSN Nikki Haleyovej. Najpozoruhodnejšie však je, že prezident Donald Trump sa chopil myšlienky: "Hovoríte o milióne a pol ľuďoch a my to celé vyčistíme. Radšej by som sa spojil s niektorými arabskými národmi a postavil bývanie na inom mieste, kde by mohli pre zmenu žiť v mieri," povedal a následne špecifikoval Egypt a Jordánsko ako cieľové krajiny.
Najpravdepodobnejšie verzus najlepšie
Niektoré z týchto scenárov nemajú šancu na realizáciu, počnúc vyhnaním Gazanov. Jednoducho povedané, ktorá krajina by prijala tieto dva milióny obyvateľov? Položiť otázku znamená zododpovedať ju.
Vláda Palestínskej autonómie je takmer rovnako nepravdepodobná, keďže nekontroluje takmer nič zo Západného brehu Jordánu a všetky súčasné a potenciálne budúce vlády v Jeruzaleme by takýto krok zablokovali, pretože Palestínská autonómia sa rovnako ako Hamas snaží o zničenie Izraela.
Aj keby sa našli arabské a medzinárodné sily a zaplatili za to, predchádzajúce mnohonárodné iniciatívy (napríklad anemická "Pohraničná pomocná misia Európskej únie na hraničnom priechode Rafah" alebo neúspešná americko – britská väzenská stráž v Jerichu) naznačujú, že by to umožnilo úplné opätovné objavenie sa Hamasu, a preto by ich Izrael odmietol. Ako poznamenáva Eugene Kontorovich z Kohelet Policy Forum: "Na Blízkom východe sa tieto misie ukázali ako zbytočné a v zriedkavých prípadoch, keď boli účinné, poslúžili agresorovi." To znamená, že v malom rozsahu sa to už stalo, pričom sto amerických zmluvných vojakov obsluhuje kontrolný bod v Gaze.
 EUBAM-Rafah bola veľkolepým príkladom zlyhania mnohonárodných síl. |
Po týchto troch možnostiach to ostáva na Gazanoch, buď pod záštitou Hamasu alebo Izraela. Zatiaľ čo spočiatku sa zdalo, že vláda Hamasu neprichádza do úvahy, dnes sa zdá, že je to najpravdepodobnejší výsledok so všetkými hrôzami, ktoré so sebou prináša Gazanom a Izraelčanom.
Najlepším riešením je vláda Gazy pod izraelským dohľadom, ktorú podporil Netanjahu. Už 7. októbra popoludní, hoci keď masaker prebiehal, som napísal článok, v ktorom som navrhol, že hoci útok Hamasu na Izrael "je humanitárnou hrôzou", je "takisto strategickou príležitosťou pre Izrael, USA a všetky demokracie". Potom, čo by bola Gaza vyčistená od Hamasu, som navrhol: "Izrael nájde veľké množstvo ich obyvateľov pripravených začať odznova a vybudovať si produktívne životy namiesto toho, aby sa donekonečna a beznádejne sústreďovali na zničenie Izraela."
Nanešťastie pre Gazanov aj Izraelčanov izraelská priorita prepustiť rukojemníkov a odvrátiť pozornosť od spojencov Hamasu znamenala, že izraelské sily nezničili Hamas, neoslobodili Gazanov od útlaku a extrémizmu a neoslobodili Izrael od vražednej džihádistickej skupiny. To, čo sa kedysi zdalo pravdepodobné, teraz vyzerá stratené. Preceňovanému izraelskému bezpečnostnému zriadeniu sa opäť podarilo uchopiť porážku z čeľustí víťazstva.
Pán Pipes je prezidentom Middle East Forum a autorom nedávno vydanej knihy Israel Victory: How Sionists Win Acceptance and Palestinians Get Liberated (Wicked Son).
