Obsahuje jemné rozdiely oproti publikovanému článku.
Dnes na Západe nezáleží na žiadnej otázke viac ako na imigračnej politike, najmä v čase, keď sa veľká časť sveta, od Mexičanov cez Nigérijčanov až po Pakistancov, chce presťahovať do Severnej Ameriky a Západnej Európy.
Kontrola prisťahovalectva sa ukázala ako náročná, pretože establišment v cieľových krajinách má tendenciu považovať masové, neobmedzené a nepreverené prisťahovalectvo za neškodný jav. Dva príklady zachytávajú tento pohľad. V roku 2014 švédske establišmentové strany, ktoré tvoria 86 percent parlamentu spojili svoje sily, aby so 14 percentami marginalizovali civilizačnú stranu (teda stranu zameranú na kontrolu imigrácie a požadovanie integrácie imigrantov). Angela Merkelová, etablovaná nemecká kancelárka, zamávala na pozdrav viac ako miliónu nepreverených migrantov, čo viedlo k celoeurópskej kríze v rokoch 2015-16.
Máloktorá strana je taká etablovaná ako Dánski sociálni demokrati (SD). Bola založená v roku 1871 a mala najväčšie zastúpenie v parlamente nepretržite sedemdesiatsedem rokov. Medzi jej úspechy patrí vytvorenie sociálneho štátu, vybudovanie moderného Dánska a formovanie dánskeho charakteru. "Hlboko vo vnútri sme všetci sociálni demokrati," priznal mi človek, ktorý nemá rád stranu.
Napriek tomuto rodokmeňu a svojej vlastnej histórii presadzovania otvorených hraníc, SD od roku 2019 zaviedla pozoruhodne reštriktívnu imigračnú politiku. Vďaka tomu sa Dánsko stalo nesporným lídrom Západu v pretekoch o záchranu tradičnej kultúry. Keďže len málokto mimo Dánska si všimol tento pozoruhodný posun, išiel som do Kodane pred národnými voľbami 1. novembra, aby som pochopil, čo spôsobilo tento posun, aký veľký rozdiel to znamená a či môže Dánsko ponúknuť lekcie iným krajinám.
Vyrovnávanie sa s krízou
Nezvyčajná cesta Dánska sa začala v roku 2001, keď sa skončil sedemdesiatsedemročný rozkvet SD, ktorá stratila moc v dôsledku rozsiahleho stresu z nekontrolovaného prisťahovalectva, najmä z Blízkeho východu. Potom, v roku 2006, zobrazenie islamského proroka Mohameda v karikatúre v dánskych novinách podnietilo medzinárodné protesty v moslimskom svete. Kontroverzia bola najväčšou kontroverziou v zahraničných vzťahoch Dánska za posledné desaťročia. V roku 2015 sa SD opäť darilo zle, a to najmä vďaka mnohým imigrantom z Blízkeho východu.
V reakcii na to si strana zvolila za líderku tridsaťsedemročnú ženu Mette Frederiksenovú. Rýchlo prepracovala laxnú imigračnú politiku SD a požadovala obmedzenie počtu "nezápadných imigrantov" [1] tak, aby boli nelegálni migranti vyhostení do Severnej Afriky a aby imigranti museli byť zamestnaní na celý pracovný týždeň, a to 37 hodín. Jej strana podporila zákon umožňujúci odoberanie šperkov migrantom, ako aj zákaz buriek a nikábov, teda všetko zahaľujúceho islamského oblečenia.
 Volebný poster "Bezpečne v neistých časoch" s Mette Frederiksenovou v Kodani odfotený 18. októbra 2022. |
Tento neuveriteľne tvrdý prístup Sociálnodemokratickej strany sa bohato vyplatil. SD a jej spojenci zvíťazili vo voľbách v roku 2019 a Frederiksenová sa stal predsedníčkou vlády. Naproti tomu protiimigračná Dánska ľudová strana (DPP) si počínala strašne, z 37 kresiel v roku 2015 sa prepadla na 16 kresiel v roku 2019.
Politika
Frederiksenová hovorila o "pridržiavaní sa našich dánskych hodnôt" a podnikla kroky na kontrolu imigrácie. Dánsko prijalo v roku 2015 až 21 316 žiadateľov o azyl; tento počet klesol na 1 515 v roku 2020. Oznámila cieľ nula žiadateľov o azyl v roku 2021, hoci v skutočnosti sa ich počet zvýšil na 2 099, pravdepodobne v dôsledku zníženia pandemických obmedzení. Podobne sa zvýšil počet udelených azylov. V roku 2015 ich bolo 19 849, v roku 2020 počet klesol na 601, v roku 2021 ich bolo 1 362. V porovnaní s mnohými inými západoeurópskymi krajinami sú tieto čísla triviálne; Susedné Švédsko udelilo v roku 2020 17 215 azylov, čo je zhruba 15-krát viac ako Dánsko v prepočte na obyvateľa.
Ešte predtým, ako Frederiksenová nastúpila do úradu, dánske úrady vyslali okázalý nepriateľský odkaz pre prípadnú imigráciu. V roku 2015 vláda prekvapila titulkami vo svetových médiách, keď umiestnila inzeráty do štyroch libanonských novín, v ktorých oznámila, že boli sprísnené predpisy týkajúce sa utečencov; inými slovami, choďte niekam inam. SD potom podnikla množstvo významných krokov na podporu repatriácie a dokonca sa zapojila do nútených deportácií. Napríklad tí, ktorých vláda jemne nazýva "spontánnymi žiadateľmi o azyl" (t. j. nelegálni migranti), ktorí odmietajú repatriáciu, sa môžu ocitnúť v jednom z troch "návratových centier" v krajine. Inger Støjbergová, ministerka pre integráciu v roku 2018, zavrčala, že podmienky v týchto centrách musia byť "natoľko netolerovateľné, ako je to len možné".
Počty tých, ktorých sa to týka, boli malé a problém sotva narušili, právne hádky boli dlhé a drahé, ale tieto deportácie – plus reklamy, zákon o šperkoch a ďalšie kroky – posilnili dánsky nátlak na nelegálnych migrantov: "Neprichádzajte do Dánska. Sme zlomyseľní. Choďte radšej do Nemecka alebo Švédska." Výsledkom je, že v roku 2020 opustilo Dánsko viac utečencov, ako ich prišlo.
V rovnakom čase sa SD len sotva zaoberala oveľa náročnejším problémom riešenia hlbokých problémov spojených s moslimskými a inými prisťahovalcami, ktorí pochádzajú z cudzích kultúr, z oveľa menej moderných podmienok a majú islamistickú mentalitu. Sociálne patológie, nezamestnanosť, kultúrne konflikty a "paralelné spoločnosti" zostávajú pre budúce vlády, s ktorými budú musieť bojovať.
Seriózne úsilie?
Podrobila sa dánska Sociálnodemokratická strana iba výzvam alebo je to úprimné? Na posúdenie pomôže urobiť krok späť a zvážiť, ako rozdielne sa na imigráciu pozerajú establišmentové a civilizačné strany.
Establišmentové strany vítajú rozsiahlu imigráciu, pretože majú tendenciu sa málo starať o vlastnú kultúru, ktorú často spájajú s fašizmom, imperializmom a rasizmom. Majú pocit viny voči nezápadným národom, ktorých Západ podľa nich vykorisťuje a robí ich chudobnejšími a viac utláčanými kvôli západnej chamtivosti. Návštevník Dánskeho národného múzea sa dozvie, že dánske lode prepravili asi 110 000 otrokov z Afriky na západnú pologuľu. Establišment víta rozmanitosť a kultúrnu transformáciu. Poukazuje na imigrantov ako na sympatických utečencov a ako na začínajúcich mladých vedcov, úspešných podnikateľov a hrdých členov ozbrojených síl.
Naproti tomu, pripútaní k vlastnému jazyku, zvykom, náboženstvu a kultúrnej oboznámenosti ľudí okolo nich, si civilisti chcú zachovať svoj tradičný spôsob života. Symbolické je, že si vážia, ako chodci v Dánsku poslušne čakajú, kým sa svetlo rozsvieti na zelenú, aj keď nie je v dohľade žiadne auto. Alebo ako funguje verejná doprava na systéme čestného slova. Keď veľké množstvo ľudí hovorí inými jazykmi, dodržiavajú iné zvyky, vyznávajú iné náboženstvá a správajú sa inak ako oni sami (nutkavo žartujem), civilizované osoby sa urazia, ba dokonca vystrašia. Poukazujú na nespočetné problémy s imigráciou na Blízkom východe, ako je polygýnia, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, vraždy zo cti, kriminalita, znásilňovacie gangy, džihádistické násilie, nové choroby, vzdorovanie asimilácii, nezamestnanosť.
Súdržnosť etablovania v oblasti prisťahovalectva však narúšajú dve sily. Jedna sa týka domorodých pracovníkov, ktorí strácajú, keď s nimi súperia vlny rivalov z oblasti nízkonákladových prisťahovalcov, ktorí poškodzujú ich blaho; Vďaka tomu sú krajne ľavicové osobnosti ako americký senátor Bernie Sanders (D-VT), britský poslanec Jeremy Corbyn a francúzsky prezidentský kandidát Jean-Luc Mélenchon opatrné, pokiaľ ide o vlny migrantov. Zaujímavé je, že Frederiksenová formulovala aj tento postoj: "Cenu neregulovanej globalizácie, masovej imigrácie a voľného pohybu pracovnej sily platia nižšie vrstvy."
Ďalšia rušivá sila sa týka voličov; ak otvorené hranice stratia hlasy, potom musí establišment prehodnotiť svoj prístup – to, čo sa stalo v Dánsku medzi rokmi 2001 a 2015. Tieto dve sily mi spoločne naznačujú, že SD je úprimná, hoci to bude testované, ak prehrá v nadchádzajúcich voľbách.
Aktuálna diskusia
 Kaare Dybvad. |
Sterilný spor medzi dobrom a zlom o nekontrolovanej imigrácii ničí každú druhú západnú krajinu. Samotné Dánsko vedie konštruktívnu diskusiu o taktike: ako ďaleko zakročiť? Keďže je členom Európskej únie (EÚ) a signatárom mnohých dohovorov Organizácie Spojených národov (OSN), ktoré sa týkajú azylu, zjednotenia rodiny, ľudských práv, utečencov, osôb bez štátnej príslušnosti, približne 80 percent príslušných dánskych zákonov pochádza z týchto dvoch zdrojov. Tento problém má teda menej spoločného s abstraktnými preferenciami a viac s ochotou vzdorovať týmto vyšším autoritám.
SD tvrdí, že Dánsko, svetoví občania dodržiavajúci zákony, s populáciou len 5,8 milióna, musí pracovať striktne v rámci existujúcich hraníc. "Sme malá krajina, nemôžeme si robiť, čo chceme," povedal mi Kaare Dybvad, pôsobivý minister pre imigráciu a integráciu SD.
 Morten Messerschmidt. |
V reakcii na to Morten Messerschmidt, rovnako pôsobivý líder DPP, odpovedal, že základné princípy SD vyžadujú, aby sa pokorne riadili diktátmi EÚ a OSN. Namiesto toho chce posunúť hranice, ignorujúc vybrané zákony EÚ a opúšťa konvencie OSN. Neurobiť tak, verí Messerschmidt, znamená volebne príťažlivú tvrdú rétoriku bez skutočného účinku.
To je podstata argumentu v Dánsku. Je rozumný, s hodnoverným argumentom pre každú stranu. Voliči sa rozhodnú, nakoľko agresívni chcú byť.
Prečo Dánsko
Prečo, spýtal som sa svojich dánskych partnerov, Dánsko prelomilo model imigračnej politiky pred každou inou západnou krajinou v rozvoji rozumného konsenzu medzi establishmentom a civilizačnými predstaviteľmi? Dostal som zaujímavý rad odpovedí. Ukážky:
- Kaare Dybvad: príliš otvorená imigračná politika krajiny v minulosti si vyžaduje ústup a rovnováhu.
- Morten Messerschmidt: ekonomická rovnosť krajiny poukazuje na udelenie volebného práva verejnosti.
- Naser Khader, odvážny nezávislý poslanec sýrskeho pôvodu: kríza karikatúr.
- Mikkel Andersson, autor knihy o prisťahovalectve do Dánska: zlomyseľná povaha Dánov.
- Michael Pihl z Dánskej Spoločnosti slobodnej tlače: nehierarchický charakter krajiny.
 Pia Kjærsgaard doručila tvrdý odkaz, no nevyhrážala sa. |
Najpresvedčivejšie vysvetlenie prišlo od Pedera Jensena, nórskeho spisovateľa, a Benta Blüdnikowa, novinára a historika. S Piou Kjærsgaardovou (nar. 1947) malo Dánsko správneho charizmatického politika v správnom čase so správnym posolstvom. Vybudovala DPP na nedesivú, neextrémistickú silu, ktorá počnúc rokom 2001 získala značnú podporu a prinútila SD vážne reagovať na jej kritiku.
Inými slovami, šťastný vývoj Dánska nevyplýval z národného charakteru ani z hlbokého historického vývoja, ale z náhodnosti osobnosti a momentu. To zase znamená, že je takmer nemožné predpovedať, ktorá západná krajina by mohla nasledovať Dánsko smerom k zdravému imigračnému rozumu.
Vonkajšie vplyvy
Pozorovatelia všeobecne uznávajú, že Dáni prelomili novú cestu. Politológ Kristian Madsen videl voľby v roku 2019 ako "laboratórium toho, čím môže byť stredná ľavica [v Európe]". Analytik Jamie Dettmer poznamenal, že Frederiksenovo víťazstvo "podnietilo diskusiu medzi európskymi ľavicovými stranami: Mali by aj oni prijať protimigrantskú rétoriku, napodobňovať svojich dánskych kolegov a viesť kampaň za prísnejšie imigračné pravidlá? Samotná Frederiksenová ponúkla tvrdý imigračný prístup Dánska iným sociálnodemokratickým stranám. "Roky," pripomenula im, sociálni demokrati "podceňovali výzvy masovej imigrácie... Zlyhali sme, pokiaľ ide o zachovanie spoločenskej zmluvy, ktorá je samotným základom sociálno-demokratického sociálneho modelu."
Neprišlo však veľa odozvy. Samotní rakúski ľavičiari urobili v tomto smere malé kroky, keď Christian Kern, sociálnodemokratický kancelár v rokoch 2016-17, sprísnil imigračné pravidlá. Švédski sociálni demokrati vágne hovorili o tvrdšom presadzovaní integrácie imigrantov, pričom premiérka Magdalena Anderssonová argumentovala "Nechceme Somalitown...chceme, aby švédčina bola prirodzeným jazykom v celom Švédsku").
V konečnom dôsledku to teda nebude ani tak dánsky model, ktorý prinesie Európe zmysel, ale autonómny vývoj v každej krajine. Príklad Dánska môže inšpirovať, ale neuľahčuje cestu vpred.
Mr. Pipes (DanielPipes.org, @DanielPipes) je prezidentom Middle East Forum. © 2022 by Daniel Pipes. All rights reserved.
[1] Je zvláštne, že dánska vláda definuje ne-Západ ako akúkoľvek krajinu mimo Európskej únie, s výnimkou niekoľkých krajín západnej Európy (Island, Nórsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo), niekoľkých miništátov západnej Európy (Andorra, Lichtenštajnsko, Monako, San Maríno, Vatikán) a anglosféra (Austrália, Kanada, Nový Zéland, Spojené štáty americké). Toto opatrenie spôsobuje, že Ukrajina, Izrael, Japonsko a Čile nie sú západnými, ale cyperskými Turkami a francúzski Alžírčania sa považujú za obyvateľov Západu.
Súvisiace témy: Civilizationism, Immigration, Muslims in Europe
Súvisiace články:
