Webová stránka knihy
Autori, obaja profesori na univerzitách v USA, otvárajú túto knihu otvorenou, nevinnou otázkou: "Je mediálne pokrytie moslimov a islamu také negatívne, ako tvrdia kritici?" Potom okamžite ukážu svoju zaujatosť tým, že pripustia, že "Názov našej knihy Mediálne pokrytie moslimov je vedomou ozvenou knihy Edwarda Saida Covering Islam (Mediálne pokrytie moslimov), ktorá sa prvýkrát objavila v roku 1981. ... O štyridsať rokov neskôr naše kvantitatívne analýzy len málo spochybňujú Saidove závery, ktoré podčiarkujú dlhodobú povahu tohto problému."
Bleich a van der Veen začali s vopred stanoveným záverom a dokazujú tento záver tým, že sa spoliehajú na počítače, aby prelomili "všetkých 256 963 článkov, ktoré sa zmieňujú o moslimoch alebo islame v 17 národných a regionálnych novinách USA za 21-ročné obdobie" od januára 1996 do decembra 2016. Najprv "presne demonštrujú, aké negatívne sú [zmienky o moslimoch alebo islame] v porovnaní s priemerným novinovým článkom", potom "vykonajú štyri typy porovnania: medzi skupinami, časom, krajinami a témami" pri pohľade na takmer 1,5 milióna článkov zaoberajúcich sa súvisiacimi témami.
Autori pripúšťajú, že "pri práci s viac ako miliónom článkov je pre výskumníka nemožné prečítať čo i len malý zlomok z nich" a uznávajú, že sa veľmi spoliehajú na počítačom podporované algoritmy modelovania tém, ktoré sa čitateľovi nikdy neodhalia, iba ak zbežne v dodatku. Samozrejme, ako už dávno pozorujú informatici, odpad vovnútri, odpad von; ak nevieme, na čo boli stroje naprogramované, ako môžeme veriť výsledkom?
Kým profesori nerozpoznajú horúcu realitu, všetky ich počítačové programy nemajú žiadnu hodnotu a môžu byť pokojne ignorované ako odpad.
Ale hlbší problém Bleicha a van der Veena nemá nič spoločné s metodológiou. Týka sa ich necitlivej slepoty voči faktu, že negatívne pokrytie moslimov a islamu nevyplýva z nejakých vrodených predsudkov, ale z dvoch monumentálnych faktov: štrnásť storočí nepriateľských moslimsko-kresťanských vzťahov v pozadí a epidémie islamského násilia, kultúrneho imperializmu a náboženskej nadradenosti, ktorú zažil každý dnes žijúci nemoslimský dospelý. Kým profesori nerozpoznajú túto očividnú realitu, všetky ich počítačové programy nemajú žiadnu hodnotu a môžu byť bezpečne ignorované ako odpad.
Súvisiace témy: Media, Radical Islam
