V tejto epizóde World Today sa TVP World (poľský spravodajský kanál) zameriava na rolu Turecka v kontexte vojny na Ukrajine a jeho nedávny nie príliš nadšený postoj k myšlienke vstupu Fínska a Švédska do NATO.
TVP World požiadal Daniela Pipesa z Middle East Forum, aby do problému vniesol viac svetla.
Pripomeňme si, že Ibrahim Kalin, hovorca prezidenta Recepa Erdogana, zdôraznil, že Turecko chce upozorniť svojich spojencov v NATO a Švédsko na procesný charakter vstupu do NATO. "Nezatvárame dvere, ale upozorňujeme na túto otázku ako na otázku národnej bezpečnosti Turecka. Sto percent našej populácie je veľmi rozrušených prítomnosťou PKK v Európe. ... Naším hlavným zameraním je prítomnosť PKK a iné terorické siete pracujúce proti Turecku mimo Európy," povedal.
"Turecko bolo v rokoch 1952 až 2002 veľmi dobrým spojencom NATO, ale posledných 20 rokov bolo veľmi zlým. Dokonca ani spojencom," povedal Pipes a dodal, že "uplatňuje politiku nepriateľskú voči NATO," je agresívne voči členom NATO, členom ako Grécko, zapája sa do invázie do Sýrie, ohrozuje Európu sýrskymi migrantmi. Turecká vláda vníma Európu ako transakčný vzťah."
Hosť TVP World priamo nazval politiku Turecka "vydieraním". "Dajte nám, čo chceme, a my vám dáme, čo chcete. Nemyslím si, že Turecko patrí do NATO. Hovorím to už desaťročie," povedal a dodal, že "je čas vylúčiť Turecko z NATO. Nech ide do Ruska, nech ide do Číny. Bude dobré sa ho zbaviť."
Vo svetle vyššie uvedených príkladov pochybnej lojality Turecka k NATO sa vynára otázka, ako môže Turecko konať, ak sa odvoláva na článok 5. Pripomíname, že podľa článku 5 NATO členské štáty súhlasia s tým, že ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike sa bude považovať za útok proti všetkým. V dôsledku toho sa dohodli, že ak dôjde k takémuto ozbrojenému útoku, každý z nich pri výkone práva na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu uznaného článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov pomôže strane alebo stranám takto napadnutým bezodkladne, jednotlivo a v zhode s ostatnými zmluvnými stranami, takými opatreniami, ktoré považuje za potrebné, vrátane použitia ozbrojených síl, na obnovenie a udržanie bezpečnosti severoatlantickej oblasti.
"Mám veľké pochybnosti, či by v takomto pípade Turci prišli na pomoc povedzme Fínsku, Švédsku alebo Poľsku. Turci majú svoj vlastný uhol pohľadu – v podstate radikálny islamistický pohľad. Nemá to nič spoločné so všetkými ostatnými 29 členmi NATO... Patrí do nejakého druhu aliancie podporovanej Iránom, nie aliancie podporovanej Američanmi a Európou," myslí si pán Pipes a dodáva, že teraz sa ukázalo, že NATO by chcelo vidieť značné rozšírenie.
Napriek tomu pán Pipes zdôraznil, že Turecko je dôležitá krajina, "má druhú najväčšiu armádu v NATO," ale dodal, že ľudia na ministerstve obrany vo Washingtone považujú obtiažne správanie Turecka v rámci NATO za "dočasné" a že o pár rokov sa Turecko bude môcť vrátiť ako dobrý spojenec. Pán Pipes tento názor nezdieľa a tvrdí, že "transformácia Turecka za posledných 20 rokov je podobná transformácii Iránu po šachovi".
"Erdogan má dva hlavné ciele. Jedným z nich je uplatniť v Turecku islamské právo šaría a ovplyvniť ostatné krajiny, aby urobili to isté. Po druhé, obnoviť úlohu Turecka ako veľmoci, pozerať sa späť do osmanských čias ... Preto nemá k nikomu žiadnu osobitnú oddanosť," povedal hosť TVP World.
"Turecká vláda má v podstate zlé vzťahy so všetkými okrem Azerbajdžanu a Kataru," a čo sa týka vzťahov Ankary s Moskvou, je to zlé. Turecko a Rusko sú na opačných stranách konfliktu v Líbyi, v Sýrii a v Náhornom Karabachu. Turci pred niekoľkými rokmi zostrelili ruské bojové lietadlo. Medzi nimi je teda veľa napätia. Nie sú priatelia a to isté platí o Číne."
Jadrom sváru pre Turecko a Čínu bola ťažká situácia moslimskej ujgurskej menšiny v Sin-ťiangu.
Súvisiace témy: Strategic alliances, Turkey, Turks and the Ottoman Empire
