Webová stránka knihy
Tento masívny zväzok, teraz vo svojom šiestom výročnom vydaní, čerpá z 37 autorov a pokrýva 31 krajín. Publikovaný obsah v spojení so siedmimi "kooperujúcimi partnermi" (s poukázaním na podstatu tejto témy) z nejakého dôvodu skrýva do očí bijúcu úlohu tureckej vlády, ktorú hrdo zobrazovalo predchádzajúcich päť vydaní.
Sedem organizácií, ktoré slúžia na zakrývanie úlohy tureckej vlády pri vytváraní Správy o európskej islamofóbii 2020. |
Štúdia tvrdí, že v roku 2020 sa "stav islamofóbie v Európe nielen nezlepšil, ale dokonca zhoršil, ak dokonca až nedosiahol bod zlomu". Horšie je, že "francúzski a rakúski moslimovia boli ponechaní v rukách brutálneho štátneho násilia." Nielen to, ale redaktori sú grandiózni pri obhajovaní dôležitosti ich témy pre celú Európu: "Islamofóbia nielenže priamo znehodnocuje životy iných ľudí, ale spochybňuje ľudskosť spoločnosti, ktorá sa tvári, že sa stavia za rovnosť všetkých ľudí. "
Ako sa dalo očakávať, tých 886 strán je plných príkladov strašných vecí, ktoré sa robili a hovorili proti moslimom. Rovnako by sa dalo očakávať, že mnohé prípady nie sú také hrozné.
- Švédsky minister školstva: "vláda sa rozhodla zastaviť zakladanie nových cirkevných škôl."
- Bulharský prokurátor obvinil zápasníka vo wrestlingu s jeho sýrskym otcom z účasti na "teroristických aktivitách v zahraničí" na základe fotografií, ktoré vtedy 16-ročný tínedžer zverejnil na sociálnych sieťach v rokoch 2015-16 v Sýrii a na ktorých mal oblečenú vojenskú uniformu a držal zbrane.
- Rakúska polícia zaútočila na podozrivých členov Moslimského bratstva a Hamasu.
- Bývalý fínsky minister vnútra vyzval súčasného ministra vnútra, aby prijal tvrdšie imigračné zákony.
- Írska skupina sa sťažovala na atletický štadión "nasýtený krvou vydesených zvierat zabitých bez akejkoľvek formy sedatív" (bez zmienky o totožnosti páchateľov).
Najzábavnejším je príklad kosovského "islamofóbneho" média... článok publikovaný vo Washington Times. Ak tieto prípady predstavujú "islamofóbiu", niet divu, že moslimovia prúdia do Európy v čoraz väčšom počte v nádeji, že začnú svoj život odznova.
Aktualizácia 8. marca 2022: Martha Lee poskytuje majstrovskú analýzu Správy o islamofóbii v: "Turecko lobuje za postavenie kritiky islamizmu v Európe mimo zákon." Všíma si aj absurdnejšie príklady údajnej "islamofóbie". Tu je jeden: štúdia kategorizuje "chorvátsku poslankyňu Marijanu Petirovú ako islamofóbku kvôli jej snahe obhajovať kresťanov trpiacich útlakom v krajinách s moslimskou majoritou."
Poukazuje na to, že aj kritika tureckého režimu sa považuje za "islamofóbiu":
Srbský smútok z Erdoğanovho rozhodnutia premeniť Hagia Sofia z múzea na mešitu obsahuje údajne "protiturecké názory a postoj" a má "otvorene islamofóbny obsah".
V kapitole o Albánsku ...albánska kritika pokusu tureckej vlády schváliť zákon udeľujúci amnestiu detským násilníkom, ak sa oženia so svojou obeťou, je odmietnutá ako "turkofóbia" a "protiturecká propaganda". Podobné príklady, v ktorých je anti-AKP sentiment odmietnutý ako islamofóbia, možno nájsť v kapitolách o Bulharsku a Grécku.
Súvisiace témy: Kuwait, Muslims in Europe